Niekde medzi kamennými stenami hrobu a dotykom Tomášovej ruky sa odohrala najväčšia dráma dejín. Nevideli ju davy, nezachytili ju kamery, a predsa zmenila svet: Ježiš vstal z mŕtvych. Ale vstal telesne, alebo len duchovne? Táto otázka nie je len teologická alebo historická. Je existenciálna. Týka sa života tvojho a môjho.
Čítať viac >
Predávajú polia, ktoré dávali život ich telám, aby našli potravu, ktorá nasýti ich duše. Predávajú rodné domy, aby si kúpili zdravého koňa, na ktorom sa im pôjde ľahšie. Keď mal pútnik väčšie dedičstvo, mohol cestovať sám. Inokedy sa v jednom sedle tisíce kilometrov tlačil so svojím bratom alebo priateľom. Neputovali len pár dní či týždňov, ale celé mesiace a roky.
Čítať viac >
Evanjelium Piatej pôstnej nedele nás vedie do Betánie. Nie je to miesto veľkých kázní ani veľkých verejných udalostí. Je to dom. Jednoduchý dom, v ktorom žijú traja súrodenci: Marta, Mária a Lazár. A tento dom je pre Ježiša niečím výnimočný. Evanjelista Ján vysloví vetu, ktorá sa v jeho evanjeliu objavuje len zriedka: „Ježiš miloval Martu, jej sestru i Lazára.“ (Jn 11,5) Betánia je teda viac než dedina. Je to dom priateľstva. Ježiš i jeho apoštoli tam môžu kedykoľvek prísť.
Čítať viac >
Z mnohých jedinečných modlitieb, ktoré sa čítajú počas obdobia Veľkého pôstu a prípravy na Veľkú noc vo východnej cirkvi, je jedna výnimočná. Ide o modlitbu pokánia a odpustenia, starú viac než 2 000 rokov, ktorej názov ju spája s jedným z najhorších kráľov zaznamenaných v celej Biblii.
Čítať viac >
Na tému odpustenia sa toho popísalo a povedalo mnoho. Možno až tak mnoho, že nám občas uniká podstata toho, čo vlastne odpustenie je. Myslím, že trefne to vyjadril Lewis B. Smedes: „Odpustiť znamená oslobodiť väzňa a zistiť, že tým väzňom ste boli vy.“ Ako sa teda dostať na slobodu?
Samozrejme, netreba zabúdať, že odpustenie nie je zmierenie. Na zmierenie sú potrební dvaja alebo viacerí. Ak ten druhý o zmierenie nestojí, jednoducho k nemu nedôjde. Zmierenie by sme mohli označiť ako pokračovanie vzťahu, ktorý niečo narušilo či prerušilo.
Čítať viac >
Aj keď Augustín, Bazil Veľký či Ján Zlatoústy neboli na Facebooku, Instagrame alebo TikToku, som presvedčený, že by vo svojich homíliách prízvukovali aj takúto formu zdržanlivosti. Isto by pôstny trojboj – pôst, modlitbu a almužnu – rozšírili aj o vynechanie sociálnych sietí.
Čítať viac >
„Dlho som si myslel, že klebeta je iba šírenie nepravdy. Že ide o vymýšľanie pikantných historiek alebo zveličovanie faktov, až sa stanú nepravdivými. Keďže nemám fantáziu ani energiu na tvorbu senzačných príbehov, klebetenie ma nikdy veľmi nelákalo. Aspoň som si to myslel.“
Týmito slovami opísal svoju skúsenosť katolícky kňaz a publicista Michael Rennier. Až neskôr si uvedomil niečo nepríjemné: problémom nie je iba lož. Problémom môže byť aj šírenie pravdivých informácií – ak sú podané s nádychom posmechu, škodoradosti alebo nadradenosti.
„Hovoril som o ľuďoch, do ktorých ma vlastne nič nebolo,“ priznáva. A hoci si svoje rozprávanie občas prikrášlil „ušľachtilým“ dôvodom – že predsa len informuje –, v skutočnosti chcel byť tým, kto má novinky. Chcel sa cítiť dôležitý. Možno sa takto vysporadúval so závisťou. Možno sa pokúšal dvihnúť vlastnú hodnotu tým, že niekoho iného ponížil.
Tvrdá, ale veľmi presná diagnóza.
Čítať viac >
Svätý Otec Lev XIV. vo svojom posolstve k tohtoročnému Veľkopôstnemu obdobiu ponúka veriacim konkrétnu a zároveň náročnú výzvu. Popri tradičnom pôste od jedla odporúča aj „pôst jazyka“, teda zdržanlivosť od slov, ktoré zraňujú, ponižujú či rozdeľujú.
Pápež hovorí o zmene štýlu komunikácie v rodinách, na pracoviskách, v médiách, na sociálnych sieťach, v politike aj v cirkevnom prostredí.
Čítať viac >
Už je to vyše 11 rokov, čo som ako mladomanžel stál pred gréckokatolíckym chrámom v Bratislave, obutý v nepohodlných topánkach, ktoré mi pevne zvierali nohy. Bolo to len pár minút po tom, čo som prijal sviatosť manželstva, a v mojej pravej ruke sa striedali ruky našich hostí. Každej ruke, samozrejme, prislúchal aj hlas.
Čítať viac >
Bazilika svätého Petra v reťaziach (na vrchu Oppio) (tal. Basilica di San Pietro in Vincoli (al Colle Oppio)) je renesančná sakrálna stavba v historickej zóne Ríma, ležiaca na rovnomennom námestí. Kostol patrí k najstarším kresťanským sakrálnym stavbám na území Ríma. Jeho stavba sa začala v roku 431. Pri svojom vysvätení pápežom Sixtom III. dostal ako patrónov sv. Petra a sv. Pavla. No už za Sixtovho nástupcu Leva I. Veľkého bolo patrocínium zmenené. Keď pápežovi odovzdala východorímska cisárovná Eudoxia do daru reťaze, ktorými bol údajne sv. Peter spútaný v jeruzalemskom väzení, stal sa prvý Kristov nástupca jediným patrónom kostola.
Čítať viac >
