Umieral pätnásťročný chlapec z Turína. Zavolali Dona Bosca, ale svätec nestihol prísť včas. Chlapcovu spoveď si vypočul iný kňaz a chlapec zomrel.
Keď sa Don Bosco vrátil do Turína, okamžite sa vydal chlapca navštíviť. Keď mu povedali, že chlapec je mŕtvy, trval na tom, že ide o „len nedorozumenie“. Po chvíli modlitby v izbe mŕtveho dieťaťa Don Bosco zrazu zvolal: „Karol! Vstaň!“
Čítať viac >
Začiatok života Ježiša Krista od jeho narodenia panenskej matke je vyrozprávaný v evanjeliách svätého Matúša a svätého Lukáša. Príbeh začiatku života Ježiša Krista s jeho verejným zjavením pri krste v rieke Jordán je vyrozprávaný v evanjeliách svätého Matúša, svätého Marka a svätého Lukáša. Svätý Ján nerozpráva príbeh Ježišovho krstu, ale toto evanjelium rozpráva príbeh svedectva svätého Jána Krstiteľa, ktorý videl Ducha zostúpiť na Ježiša (Jn 1, 32 – 34), a Ján ukazuje Ježiša ľuďom ako „Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29).
Čítať viac >
Z pestrej palety vianočných príhovorov si každoročne spomeniem na predškolákov, ktorí chceli originálnym spôsobom pripraviť tradičnú vianočnú scénku.
Učiteľka malých hercov povzbudzovala, aby príbeh vhodným spôsobom vsadili do dnešnej doby, preto im nechala voľnú ruku pri výbere a obsadzovaní postáv.
Čítať viac >
Keď sa ráno zobudíš s túžbou milovať Boha a v Ňom všetkých ľudí – v ten deň sú Vianoce.
Keď sa usiluješ podať ruku tomu, kto ťa urazil – vtedy sú Vianoce.
Keď vieš prijať od iných láskavé slovo a úsmev – v tej chvíli sa začínajú Vianoce.
Keď sám rozdávaš radosť, ocenenie, keď máš porozumenie pre iných – už sa v tvojom srdci začali Vianoce.
Keď si nájdeš čas vypočuť iných – sláviš Vianoce.
Keď uľahčíš námahu blížnemu a venuješ mu pozornosť – v duši zakúšaš Vianoce.
Kedykoľvek počuješ volanie Boha, ktorý potrebuje pomoc v trpiacich, chorých, opustených, jasaj od radosti – lebo objavuješ Vianoce.
Keď sa včas spamätáš, aby si zadržal nevľúdne slovo, trpký komentár – ďakuj za moment Vianoc vo tvojom srdci.
Keď sa zriekneš svojej vôle, svojho názoru – nájdeš Dieťa zavinuté do plienok a Jeho Matku; to už prežívaš s nimi Vianoce.
Keď povieš Pánovi ochotné a veľkodušné “ÁNO”, vtedy približuješ Nebo k zemi a napomáhaš, aby v celom svete nastali Vianoce.
Keď svojím životom a skutkami spievaš “S nami Boh” – vtedy trvajú v tvojom srdci Vianoce.
Prajem nám všetkým prežívať Vianoce každý deň.
Radostné a milostiplné sviatky želá
o. Tomáš s rodinou
Čítať viac >
Kňaz z New Yorku išiel do Ríma na audienciu k pápežovi Jánovi Pavlovi II. Počas pobytu v Ríme sa pred stretnutím rozhodol ísť do kostola pomodliť sa. Keď prechádzal dverami kostola, uvidel na schodoch sedieť žobráka, čo nie je nič nezvyčajné, ale predsa pri ňom pocítil niečo známe. Keď sa domodlil, vyšiel späť a rozhodol sa, že sa so žobrákom porozpráva. Zrazu si uvedomili, že sa poznajú; veď chodili do spoločného kňazského seminára. Žobrák prezradil, ako bol kňazom a ako „sa zrútil a vyhorel“ vo svojom povolaní.
Čítať viac >
Cirkev nás počas Adventu pozýva k spomaleniu, tichu a vnútornej príprave. Pri strete s realitou sveta však vyvstáva neodbytná otázka: Ako dodržať tieto odporúčania, keď nás od polovice novembra z diaľky prenasleduje melódia „All I Want for Christmas Is You“, keď nás lákajú výpredaje, vianočné trhy, firemné večierky, školské besiedky a vianočné svetielka, ktoré určite vidno aj z obežnej dráhy Zeme? Svet sa každoročne púšťa do oslavy Vianoc skôr, než Cirkev otvorí dvere Adventu.
Úplne sa tomu vyhnúť nedá, a ani by to nebolo múdre. Niekedy práve v tom hluku a zhone sa v nás totiž ozve malý „adventný policajt“ – ten, čo vie presne, kedy sa patrí stromček, koledy či kapor vo vani, a každému pohotovo oznamuje: „Ešte nie sú Vianoce!“ No ak sa v Advente sústredíme najmä na to, čo robia iní, prehliadneme to podstatné, čo máme robiť my.
Ak chceme svetu pripomenúť pravý význam Vianoc, totiž že Boh prichádza v krehkosti dieťaťa, neurobíme to tým, že budeme pôsobiť ako mrzutí strážcovia kalendára. Advent nie je iniciatíva „Ako pokaziť okoliu náladu“, ale príprava srdca, ktorá sa nerealizuje kritickými komentármi.
Nikdy nevieme, čo sa skrýva za skorým stromčekom či svetielkami. Možno je to malá radosť človeka, ktorý prežíva ťažký rok. Možno jedna rodina potrebuje cítiť teplo domova skôr, lebo netuší, aké budú sviatky. Možno je to prejav lásky k deťom, ktoré sú nadšené z každej trblietky. Mnohí prežívajú prvé sviatky bez milovanej osoby, a možno sa vo svetielkach mihajú spomienky.
Byť realista v duchovnom živote nie je slabosť. Je to čnosť. Ak si myslíme, že poznáme hlbší zmysel Vianoc, najlepšie ho ukážeme radosťou, veľkorysosťou a ľudskosťou. Nie strohosťou či prehnanou kritikou. Veď ani adventné sviece neosvetlia miestnosť výbuchom svetla, ale rozsvecujeme ich postupne.
Obdobie Adventu pozýva k modlitbe pri zažatej svieci. Pozýva nájsť si chvíľu pre Boha aj pre človeka v núdzi. Sústrediť sa na dobro v druhých, nech slávia Vianoce akokoľvek. A keď sa v nás začne prebúdzať adventný policajt, pomôže tiché: „Ježišu, príď aj do môjho podráždenia.“ Prípadne: „… a dones aj marcipán.“
Kristus sa nenarodil pre dokonalých „adventistov“. Narodil sa pre všetkých: pre veriacich aj pre tých, ktorí ho ešte hľadajú. Každý má miesto pri jasliach.
Tento mesiac môžeme byť tými, s ktorými sa dá nadýchnuť; tými, ktorí nekazia radosť, ale ju prinášajú. Keď budeme pri jasliach, azda nám nik nebude klopať po pleci s výčitkou: „Nezjedol si adventný kalendár priskoro?“ Dôležitejšia otázka bude: Otvorilo sa tvoje srdce?
Advent je krátky. Tak si ho neskracujme reptaním. Chce nám pripomenúť, že radosť rozdávaním rastie. Boh, ktorý sa rodí, prichádza preto, aby sme v sebe mali plnosť jeho radosti.
Advent predsa nehovorí o tom, kto má pravdu, ale o Pravde, ktorá hľadá nás…
zdroj: www.dokostola.sk
Na Svätej hore Athos žil slepý mních. Volal sa Dionysios. Kto k nemu prišiel, mal zvláštny pocit, že ho starec vníma presnejšie, než ľudia, ktorí vidia. Nevidel tvár, ale človeka. Nepotreboval vysvetlenia.: z očí, ktoré nepoznali svetlo, akoby čítal to, čo sa nedá povedať slovami. Nie preto, že by mal schopnosť uhádnuť skryté, ale preto, že roky trpezlivo počúval, bez úmyslu súdiť.
Čítať viac >
Americký spisovateľ, prekladateľ a publicista Martin Barillas priniesol na webových stránkach agentúry Catholic News Agency zaujímavý článok o problematike dlhového otroctva v Pakistane, ktoré zasahuje aj tamojšiu kresťanskú komunitu.
Čítať viac >
Častá výhrada voči katolíkom sa formuluje v otázke, prečo katolíci nežiadajú o pomoc priamo Boha, ale prosia o príhovor svätých. Otázka sa nezriedka spája s výčitkou modloslužby.
Odpoveď je jednoduchá: modlitba so svätými je rodinnou záležitosťou celej Cirkvi. Keď sa teda katolík modlí: „Svätý Michal, oroduj za nás,“ neoddeľuje sa od Boha, ale vstupuje do dialógu, v ktorom Boh sám pôsobí skrze svoje deti.
Čítať viac >
pokračovanie z 45/2025
Galilejské vidiecke domčeky z hlinených tehál mali čisté fasády s malými vysokými oknami a drevenými dverami. Väčšina domov mala dvor a dve miestnosti – prednú, verejnú miestnosť s prístreškom a súkromnú miestnosť za ňou. Izby boli niekedy zapustené do jaskyniek vyhĺbených v skalnej stene.
Plochá strecha s vonkajšími schodmi sa používala ako ďalšia miestnosť s prístreškom z husto tkanej kozej vlny na ochranu pred slnkom.
Vnútri boli izby celkom pohodlné, hoci na naše pomery sparťanské. Na jednom konci miestnosti boli vyvýšené plošiny, pokryté vankúšmi a rohožami, ktoré tkali ženy. Steny boli pokryté omietkou, obrúsenou kameňom a vymaľovanou geometrickými vzormi.
V Bazilike Zvestovania Pána v Nazarete je hlavný oltár v pôvodnej jaskynke, ktorá bola súčasťou Máriinho domu. Tu sa Slovo stalo Telom, ako hlása nápis na oltári.
Medzi všetkými svätými Katolíckej cirkvi má Mária, Božia Matka, osobitné postavenie. Pápeži v priebehu storočí vyhlásili 4 mariánske dogmy, ktoré vyjadrujú Máriinu úlohu v dejinách spásy. Dogmy vychádzajú zo Svätého Písma a zo stáročnej viery kresťanov.
Koncil v Efeze v roku 431 vyhlásil, že Mária nie je len „Ježišovou matkou“, ale že sa má označovať aj ako „Matka Božia“. Tento titul veriaci používali už predtým, napríklad v modlitbe Pod tvoju ochranu. Podľa definície prijatej efezským koncilom „Mária sa stala Bohorodičkou nie preto, že by prirodzenosť Slova a jeho božstvo bolo prijalo začiatok svojho pôvodu zo svätej Panny, ale preto, že si z nej vzalo sväté telo obdarené rozumovou dušou, s ktorým je Božie Slovo hypostaticky zjednotené, a preto sa hovorí, že sa narodilo podľa tela“ (KKC 466).
Lateránsky koncil v roku 649 vyhlásil dogmu o trvalom panenstve Márie, ktorá sa ustálila v 4. storočí. Dogma o trvalom panenstve Márie znamená, že Mária bola počas celého života pannou (KKC 510). Mária zostala „pannou pri počatí [svojho Syna], pannou pri pôrode, pannou, keď ho nosila, pannou, keď ho porodila, pannou vždy“: celou svojou bytosťou je „služobnica Pána“ (Lk 1,38).
Pápež Pius IX. v roku 1854 promulgoval dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. „Preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu“ (KKC 491).
Štvrtú dogmu o nanebovzatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius XII. v roku 1950. Podľa tejto dogmy bola „nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“ (KKC 966).
Dorota Luteránová
zdroj: acnslovensko.sk
