Posolstvo Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2024

Cez púšť nás Boh vedie k slobode

Drahí bratia a sestry!

Keď sa náš Boh zjavuje, hovorí o slobode: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva“ (Ex 20, 2). Takto sa začína Dekalóg, ktorý dostal Mojžiš na vrchu Sinaj. Ľud dobre vie, o akom exode Boh hovorí: skúsenosť otroctva ho totiž stále spútava. Na púšti prijal týchto „desať Božích slov“ ako cestu k slobode. Nazývame ich „prikázania“, aby sme zdôraznili silu lásky, s ktorou Boh vychováva svoj ľud. Je to skutočne mocná výzva k slobode. Odpoveď nie je okamžitá, pretože dozrieva na ceste. Tak ako Izrael na púšti v sebe stále nesie Egypt – v skutočnosti často smúti za minulosťou a reptá proti nebu a proti Mojžišovi –, tak aj Boží ľud dnes nesie v sebe ťaživé putá, ktoré sa musí odhodlať opustiť. Uvedomujeme si to, keď nám chýba nádej a blúdime životom ako púšťou, bez zasľúbenej zeme, ku ktorej by sme mohli spoločne smerovať. Pôstne obdobie je časom milosti, v ktorom sa púšť opäť stáva – ako to ohlasuje prorok Ozeáš – miestom prvej lásky (porov. Oz 2, 16 – 17). Boh vychováva svoj ľud, aby vyšiel zo svojho otroctva a zakúsil prechod od smrti k životu. Ako ženích nás priťahuje opäť k sebe a prehovára k nášmu srdcu slovami lásky.

Exodus z otroctva na slobodu nie je dajakou abstraktnou cestou. Ak má byť naša pôstna cesta konkrétna, prvým krokom je chcieť vidieť skutočnosť. Keď Pán z horiaceho kríku zavolal na Mojžiša a prihovoril sa mu, ihneď sa prejavil ako Boh, ktorý vidí a ktorý predovšetkým počuje: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom“ (Ex 3, 7 – 8). Aj dnes dolieha do neba volanie mnohých utláčaných bratov a sestier. Pýtajme sa sami seba: dolieha aj k nám? Otriasa nami? Dojíma nás? Príliš mnoho vecí nás od seba vzďaľuje, popierajúc tak bratstvo, ktoré nás pôvodne spájalo.

Na svojej ceste na Lampedusu som navrhol čeliť globalizácii ľahostajnosti dvoma otázkami, ktoré sú čoraz aktuálnejšie: „Kde si?“ (Gn 3, 9) a „Kde je tvoj brat?“ (Gn 4, 9). Naša pôstna cesta bude konkrétna, ak si pri ich opätovnom vypočutí priznáme, že sme stále pod nadvládou faraóna. Je to nadvláda, ktorá nás vyčerpáva a robí necitlivými. Ide o model rastu, ktorý nás rozdeľuje a kradne nám budúcnosť. V dôsledku neho je znečistená zem, vzduch a voda, ale znečistené sú aj naše duše. Lebo hoci sa krstom začalo naše oslobodenie, zostáva v nás nevysvetliteľná túžba po otroctve. Je to akoby sme boli priťahovaní k istote dôverne známych vecí na úkor slobody.

V rozprávaní o exode by som chcel poukázať na jeden dôležitý detail: je to Boh, kto vidí, kto je pohnutý a kto prináša slobodu, nie je to Izrael, kto si ju žiada. Faraón totiž ničí aj sny, bráni výhľadu na nebo, spôsobuje, že sa zdá byť nezmeniteľný svet, kde je pošliapavaná dôstojnosť a popierané autentické zväzky. Darí sa mu pripútať človeka k sebe. Položme si otázky: Túžim po novom svete? Som ochotný vymaniť sa z kompromisov s tým starým? Svedectvo mnohých bratov biskupov a veľkého počtu tých, čo sa angažujú za mier a spravodlivosť, ma čoraz viac presviedča, že treba bojovať predovšetkým proti nedostatku nádeje. Tá je prekážkou v snívaní a nemým výkrikom, ktorý dolieha až do neba a pohýna Božie srdce. Nedostatok nádeje je podobný túžbe po otroctve, ktorá ochromuje Izrael na púšti a bráni mu napredovať. Exodus môže byť prerušený: inak by sa nedalo vysvetliť, prečo v tme nerovností a konfliktov tápe ľudstvo, ktoré dosiahlo prah všeobecného bratstva a úroveň vedeckého, technického, kultúrneho a právneho rozvoja, ktorá dokáže zaručiť dôstojnosť pre všetkých.

Bohu sme sa nezunovali. Prijmime dobu pôstu ako intenzívny čas, v ktorom nám opäť zaznieva jeho slovo: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva“ (Ex 20, 2). Je to čas obrátenia, čas slobody. Aj samotného Ježiša Duch Svätý vyhnal na púšť, aby sa tam podrobil skúške slobody, ako si to každoročne pripomíname na Prvú pôstnu nedeľu. On bude pred nami a s nami celých štyridsať dní: vtelený Boží Syn. Na rozdiel od faraóna Boh nechce poddaných, ale synov. Púšť je miesto, kde môže dozrieť naša sloboda cez osobné rozhodnutie neupadnúť späť do otroctva. V Pôstnom období nájdeme nové kritériá hodnotenia a spoločenstvo, s ktorým sa môžeme vydať na cestu, po ktorej sme ešte nikdy nešli.

Avšak zahŕňa to aj boj, ako o tom jasne hovorí Kniha Exodus i Ježišove pokušenia na púšti. Proti hlasu Boha, ktorý hovorí: „Ty si môj milovaný Syn“ (Mk 1, 11) a „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ (Ex 20, 3), sa totiž stavajú lži nepriateľa. Ešte hrozivejšie ako faraón sú naše modly, ktoré by sme mohli chápať ako jeho hlas v nás. Byť všemohúci, byť každým uznávaný a vládnuť nad druhými: každý človek v sebe cíti vábenie týchto lží. Je to dobre známa cesta. Takto sa môžeme pripútať k peniazom, k určitým projektom, myšlienkam, cieľom, k svojmu postaveniu, tradícii, dokonca k niektorým ľuďom. Namiesto toho, aby nás posúvali, nás paralyzujú. Namiesto toho, aby nás spájali, stavajú nás proti sebe. Existuje však aj nové ľudstvo, ľud maličkých a pokorných, ktorí nepodľahli vábeniu týchto lží. Pokým tí, čo slúžia modlám sú nemí, slepí, hluchí a nehybní ako ony (porov. Ž 115, 4), chudobní duchom sú otvorení a pripravení: tichá sila dobra, ktoré uzdravuje a nesie svet.

Je čas konať, no v Pôstnom období konať znamená aj zastaviť sa. Zastaviť sa v modlitbe, prijať Božie slovo a zastaviť sa ako Samaritán v prítomnosti zraneného brata. Láska k Bohu a k blížnemu je jedna a tá istá láska. Nemať iných bohov znamená zastaviť sa v prítomnosti Boha, pri tele blížneho. Preto modlitba, almužna a pôst nie sú tri nezávislé skutky, ale ide o jeden pohyb otvárania a vyprázdnenia sa: preč s modlami, ktoré nás zaťažujú, preč s pripútanosťou, ktorá nás väzní. Len vtedy sa atrofované a izolované srdce prebudí. Spomaľte a zastavte sa. Kontemplatívny rozmer života, ktorý nás pôst takto núti znovu objaviť, zmobilizuje v nás nové sily. V Božej prítomnosti sa staneme sestrami a bratmi, budeme vnímať druhých s novou intenzitou: namiesto hrozieb a nepriateľov nájdeme spoločníkov na ceste. To je ten Boží sen, zasľúbená zem, ku ktorej smerujeme, keď sme vyšli z otroctva.

Synodálna forma Cirkvi, ktorú v týchto rokoch znovu objavujeme a pestujeme, naznačuje, že doba pôstu je aj časom komunitných rozhodnutí, malých i veľkých, idúcich proti prúdu, schopných zmeniť každodenný život jednotlivých ľudí aj celých štvrtí: ich nákupné zvyky, starostlivosť o stvorenstvo a začlenenie tých, čo sú neviditeľní alebo opovrhovaní. Každé kresťanské spoločenstvo pozývam k tomu, aby ponúklo svojim veriacim chvíle, v ktorých by prehodnotili svoj životný štýl; aby si našlo čas preskúmať svoju prítomnosť v spoločnosti a svoj príspevok k jej zlepšeniu. Beda, ak by bolo kresťanské pokánie podobné tomu, čo zarmucovalo Ježiša. Aj nám hovorí: „Nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia“ (Mt 6, 16). Nech skôr vidno na tvárach radosť, nech cítiť vôňu slobody, uvoľnime tú lásku, ktorá robí novým všetko, počnúc tými najmenšími a najbližšími vecami. V každom kresťanskom spoločenstve sa to môže udiať.

Ak sa toto Pôstne obdobie stane časom obrátenia, stratené ľudstvo pocíti príval tvorivosti: úsvit novej nádeje. Chcel by som vám, tak ako mladým ľuďom, ktorých som stretol minulé leto v Lisabone, odkázať: „Hľadajte a riskujte, hľadajte a riskujte. Na tejto križovatke dejín sú výzvy obrovské a náreky sú bolestné – sme svedkami tretej svetovej vojny po kúskoch. Zariskujme však a myslime na to, že nie sme v agónii, ale vo chvíli pôrodu; nie na konci, ale na začiatku veľkého predstavenia. Takto uvažovať chce však odvahu“ (Príhovor k univerzitným študentom, 3. augusta 2023). Ide o odvahu obrátiť sa, vyjsť z otroctva. Viera a láska držia za ruku toto dieťa, ktorým je nádej. Učia ju kráčať a zároveň ju ťahajú vpred.1

Žehnám všetkých vás aj vašu pôstnu cestu.

V Ríme pri sv. Jánovi v Lateráne 3. decembra 2023, na 1. adventnú nedeľu

František


1 Porov. CH. PÉGUY, Il portico del mistero della seconda virtù, Milano 1978, 17 – 19.

zdroj: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/posolstvo-na-postne-obdobie-2024

Pápež vymenoval za nového prešovského arcibiskupa Jonáša J. Maxima

Bratislava 26. októbra (TK KBS) Svätý Otec František dnes, vo štvrtok 26. októbra 2023, na sviatok svätého veľkomučeníka Demetera, vymenoval nového arcibiskupa Prešovskej archieparchie a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Stal sa ním rehoľný kňaz SEODr. Jonáš Jozef Maxim MSU, doterajší igumen (predstavený) studitského kláštora v Unive na Ukrajine a rodák z farnosti Oľšavica. Vladyka Peter Rusnák zostáva apoštolským administrátorom na vykonávanie bežných úkonov až do prevzatia kanonického vlastnenia archieparchie novým biskupom, informovala Tlačovú kanceláriu KBS Apoštolská nunciatúra na Slovensku.

Životopis nového prešovského arcibiskupa metropolitu

Jeromonach o. Jonáš Jozef Maxim sa narodil 21. novembra 1974 v Levoči. Pochádza z gréckokatolíckej farnosti Oľšavica.

Po skončení gymnázia nastúpil na štúdiá na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove. Vo februári 1994 vstúpil do kňazského seminára. V roku 1998 získal titul magister teológie a od toho istého roku pokračoval v štúdiách na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, kde v roku 2000 získal licenciát a v roku 2017 doktorát z východných cirkevných štúdií.

13. júna 1998 prijal ako celibátny diakonskú a 11. júla 1998 kňazskú vysviacku v Prešove. V rokoch 2001 – 2004 bol špirituálom v Kňazskom seminári bl. biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove a v rokoch 2002 – 2004 aj asistentom na Katedre systematickej teológie Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.

V roku 2004 odišiel na Ukrajinu a vstúpil do Univskej lavry mníchov studitov na Ukrajine. Po skončení noviciátu tam zložil doživotné mníšske sľuby 22. mája 2008. V roku 2011 bol zvolený za predstaveného filiálneho monastiera v Ľvove a v roku 2020, ako 46 ročný, za igumena (predstaveného) Univskej lavry. Okrem svojho materinského jazyka ovláda ukrajinský, taliansky, anglický, ruský a francúzsky jazyk.

Reakcia nového prešovského arcibiskupa a metropolitu

„Vymenovanie za prešovského arcibiskupa a metropolitu ma zastihlo na Ukrajine, kde pôsobím už skoro 20 rokov. Toto vymenovanie považujem za prejav veľkej dôvery zo strany Cirkvi a Svätého Otca Františka, ako aj za prejav jeho náklonnosti voči Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Prijímam ho s pokorou a poslušnosťou.

Po viac ako roku od uprázdnenia prešovského arcibiskupského stolca sa chcem poďakovať hlavne vladykovi Petrovi Rusnákovi, ktorý Prešovskú archieparchiu viedol ako apoštolský administrátor. Chcem sa poďakovať všetkým kňazom, zasväteným osobám a veriacim, ktorí mu pomáhali a modlili sa za neho i za nového arcibiskupa.

Ďakujem aj vladykovi Cyrilovi Vasiľovi SJ a vladykovi Milanovi Lachovi SJ, všetkým emeritným biskupom, ako aj veriacim Košickej a Bratislavskej eparchie. Prosím, aby ste vo svojich modlitbách za mňa ani teraz nepoľavovali.
Na Ukrajine zanechávam mníšske spoločenstvo, aby som sa na Slovensku znova mohol začleniť do spoločenstva Gréckokatolíckej cirkvi. Vraciam sa domov na Slovensko, kde mám svoju rodinu, spolubratov kňazov a veriacich, s ktorými chcem pokračovať v budovaní toho, čo započali moji predchodcovia. Cítim sa ako otec, ktorý sa po rokoch strávených v cudzine kvôli povinnostiam vracia domov medzi svojich najbližších, aby sa tešil z ich úspechov, potešoval ich v bôľoch a počúvajúc hlas Svätého Ducha ich sprevádzal v hľadaní Božej pravdy.

Vymenovanie za metropolitu a hlavu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku ma zastihlo v službe igumena Univskej lavry na Ukrajine. Môj príchod na Slovensko si ešte vyžaduje nejaký čas nevyhnutný na zabezpečenie chodu kláštora a nájdenie nástupcu. Preto všetkých žehnám z vojnou skúšanej Ukrajiny, prosiac o modlitby za seba a za ukrajinský ľud.“

Vyjadrenie vladyku Petra Rusnáka, bratislavského eparchu a apoštolského administrátora sede vacante Prešovskej archieparchie.

„Roma locuta, causa finita.“ Rím prehovoril, záležitosť je ukončená. A žalmista hovorí: „Bože, ty robíš všetko sväto.“

Som vďačný Svätému Otcovi Františkovi, že vymenovaním nového prešovského arcibiskupa metropolitu ukončil čas očakávania a ponúka nám vo vladykovi – nominantovi možnosť nového začiatku. Spolu s novovymenovaným prešovským arcibiskupom metropolitom Jonášom Jozefom Maximom chceme celá Gréckokatolícka metropolitná cirkev sui iuris na Slovensku vykročiť s obnovenou nádejou v ústrety Pánovi.

Vladykovi Jonášovi zo srdca blahoželám a vyprosujem mu hojnosť Božieho požehnania, aby Prešovskú archieparchiu a ako metropolita celú našu metropolitnú cirkev viedol s Božím duchom, aby múdro, s láskou a milosrdenstvom spravoval zverený Boží ľud. Vítam ho medzi nami biskupmi a teším sa na spoluprácu s ním. V jeho osobe nám Pán dáva dobrého pastiera, preto všetkých pozývam k vďačnosti a radosti, ako aj k modlitbám za novovymenovaného vladyku. Nech ho Pán žehná na mnohaja i blahaja ľita!

Fotogaléria z vymenovania nového prešovského arcibiskupa metropolitu

Zdroj: www.grkatpo.sk

Oznámenie o menovaní nového prešovského arcibiskupa metropolitu

S veľkou vďakou Pánu Bohu oznamujeme, že Svätý Otec František menoval nového prešovského arcibiskupa a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Slávnostné oznámenie mena nového arcibiskupa metropolitu spojené s modlitbou šiesteho času sa uskutoční na sviatok svätého a slávneho veľkomučeníka Demetra Myromvonného, zajtra, 26. októbra o 12:00 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

Srdečne pozývame kňazov, rehoľníkov, rehoľné sestry a veriacich celej našej metropolitnej cirkvi sui iuris, zúčastniť sa na modlitbe a poďakovaní za dar nového arcibiskupa metropolitu a zároveň pre neho vyprosovať milosti a dary Svätého Ducha do služby na Prešovskom metropolitnom stolci.

Informačné stredisko Prešovskej archieparchie

Stretli sme sa pod krížom

Nedeľa po Povýšení úctyhodného kríža je pre nás, veriacich farnosti Slovinky, už tradične dňom výstupu na kopec Horbok. Na tomto mieste sa týči Spasiteľov kríž, pri ktorom sa v toto nedeľné popoludnie koná spoločná modlitba veriacich. 

V nedeľu 17. septembra 2023 sa takto veriaci východného a západného obradu žijúci na spoločnom území stretli pri kríži, aby si modlitbou 9. hodinky, ktorú viedol miestny duchovný otec Tomáš Mikunda a modlitbou ruženca Božieho milosrdenstva, ktorú viedol otec kaplán Matúš Boháčik z rímskokatolíckej farnosti Krompachy, uctili strasti a lásku Boha, ktorá sa prejavila na kríži. Pod krížom sa v toto popoludnie naplnili slová Krista

„A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“

Jn 12,32

Bohu vďaka za milostivý čas.

Eparchiálna odpustová slávnosť sv. Veľkomučeníka Juraja v Slovinkách

            V nedeľu 23. apríla sa na sviatok svätého veľkomučeníka a triumfátora Juraja konala eparchiálna odpustová slávnosť v obci Slovinky, na Spiši. Hlavným slúžiteľom a kazateľom zároveň bol preosvietený vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup – košický eparchiálny biskup.

            Vo svojej homílii sa zameral na svätého Juraja ako na vojaka, ktorý premohol draka a vyslobodil princeznú z jeho zajatia. Pripomenul, že aj my v živote často presne takto zápasíme. Poukázal na to, že aj naše legendy, či rozprávky nám veľakrát zobrazujú práve boj s drakom, a to nielen s obyčajným, ale dokonca sedemhlavým. Sedem hláv draka predstavuje sedem hlavných hriechov, na ktoré musíme každý deň použiť, tak ako svätý Juraj, kopije čností, a to aj vtedy, keď sa ten povestný drak zmení na bájnu hydru a hlavy mu neustále dorastajú – my musíme bojovať a neustávať, aby sme vyslobodili princeznú – našu nesmrteľnú dušu. Ale tak ako svätý Juraj, aj my máme pamätať na to, že v tomto boji nemôžeme zvíťaziť sami, ale jedine s tým, ktorý je večným Víťazom – s Ježišom Kristom.

Čítať viac >