100 rokov Misijnej nedele
Už sto rokov spája Misijná nedeľa veriacich celého sveta. V nedeľu 18. októbra 2026 sa na výzvu Svätého Otca opäť zjednotí celá Cirkev v modlitbe a v zbierke pre najchudobnejších z chudobných v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Je to najväčší prejav solidarity na svete a dôkaz, že kresťanská láska nepozná hranice. Tento rok putuje naša pozornosť zo Slovenska až do Burundi. Buďte pri tom aj vy!
Burundi – tohtoročná cieľová krajina
Burundi je malá krajina v srdci Afriky, susediaca s Rwandou, Kongom a Tanzániou. Jej dejiny poznačili bolestné udalosti – konflikty, násilie a masakry, no jej ľudia si zachovali hlbokú vieru v Boha. S tímom PMD sme navštívili biskupov aj centrá pomoci pre znevýhodnené deti, nevidiacich, nepočujúcich i pre deti, ktorým matka zomrela pri pôrode. Veľmi nás oslovili malé modlitbové skupiny, v ktorých sa veriaci spoločne modlia a pomáhajú si. Keď sa skupina rozrastie, jej členovia si vlastnými rukami postavia kostol. Hoci viac ako 80 % obyvateľov žije v chudobe, ľudia sú mimoriadne štedrí a oddaní Cirkvi. Krajina je známa aj kráľovskými bubnami Burundi, ktoré symbolizujú obnovu života a pohybu a sú zapísané do zoznamu UNESCO.
Zbierka v chrámoch
Misijná zbierka je najväčšou akciou solidarity na svete – podporuje najchudobnejšie diecézy v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Prispieť môžete vo svojom chráme.
ĎAKUJEME
dokončenie z minulého čísla…
V istej chvíli začali do môjho domu prichádzať „púte“, len, aby som niečo zjedol, že je to nenormálne, že dôjde u mňa k neodvratným zmenám, že sa už nevrátim, že lekár, že vyšetrenie, že to i tamto… V nejakom tridsiatom dni som to vzdal a hovorím: Dobre, pôjdem na to lekárske vyšetrenie. Len čo som to povedal, padol som na zem z takého hladu, že som si myslel, že zomriem. Milosť bola, ale sa skončila vo chvíli, keď som sa zachvel. Začal som sa modliť k Bohu a povedal som: Bože, zachráň ma! Vráť mi tú milosť. Nebudem robiť nijaké vyšetrenia. A milosť sa vrátila, Chvíľu som mal pred očami obraz. Uvidel som muža, ktorý kráčal po vode, ktorý blízko cieľa zapochyboval a Ježiš mu napriek tomu podal ruku. Zaplavila ma radosť a prešlo tých 46 dní, ktoré mi priniesli vnútorné očistenie.
Veď ma po inej ceste
Neskôr, keď som sa rozprával s kňazmi, počul som, že také uchvátenie Bohom trvá asi rok, rok a pol, a potom prichádza tma. Keď som to počul, prvá vec, ktorú som povedal Bohu, bolo to, že nechcem žiadnu tmu: Prosím ťa, Pane, urob to inak. Si všemohúci. Veď ma po inej ceste. A naozaj, tá radosť a nadšenie sú vo mne už sedem rokov a niet nijakej tmy alebo prázdnoty. Teším sa, že Boh môže naozaj všetko, že jemu je všetko možné. Ako sa zrodila myšlienka realizácie evanjelizačných plagátov? Veď predtým som robil predsa niečo celkom iné. Vytvoril som asi 1500 plagátov. Posielam ich do farností, komunít, dostávam objednávky a robím to samozrejme zadarmo. Stal som sa takým Božím „plagátistom“. Potom, po dvoch, troch rokoch som začal písať texty a knihy.
Plagáty a telefóny
Začalo sa to tým, že som urobil prvý, druhý, tridsiaty, štyridsiaty plagát. Vtedy mi niekto zavolal a spýtal sa ma, či by sa mohol so mnou porozprávať. Hovorili sme spolu hodinu. Za dva dni som dostal svedectvo, že muž, s ktorým som telefonoval, je uzdravený, že je mu lepšie psychicky, duchovne, že sa to podarilo a pod. Spýtal sa ma, či môže dať moje telefónne číslo svojej priateľke. Toho istého dňa zavolala druhá osoba, večer tretia, a tak sa to začalo — od osoby k osobe. V sučasnosti hovorím od siedmej ráno do druhej, niekedy do tretej nadránom, každý deň. Volajú mi ľudia z celého sveta, ktorí majú moje číslo nevedno odkiaľ. Boh ich uzdravuje z rôznych druhov depresií a chorob. Mám niekoľko stoviek svedectiev o rôznych uzdraveniach. Rozprávam sa aj s ľuďmi, ktorí zomierajú v nemocniciach. Sú to nádherné príbehy, skrze ktoré sa prejavuje Božia láska.
Úprimnosť voči Pánovi
Snažím sa pristupovať k Bohu čo najúprimnejšie, ako viem. Po mojom obrátení som veľmi dlho jedol mäso v piatok, lebo som nerozumel, prečo by som ho nemal jesť. Nadišla chvíľa, že som v piatok popoludní pokľakol s klobásou v ruke a modlil sa: Bože, povedz mi Ty predsa vieš, že mám rád klobásu. Prečo by som ju nemal jesť? Ak mi to nepovieš, budem ju jesť, lebo tomu nerozumiem a nechcem sa cítiť ako pokrytec, krorý vyplňa niečo bez srdca. Boh mi vtedy ukázal. Dostal som odpoveď, že ide o poslušnosť Cirkvi a že je to tiež autoexorcizmus, pretože poslušnosť voči Cirkvi vyháňa všetkých zlých duchov z našej duše. Môžu predstierať všetko, ale poslušnosť nie, pretože ju sami odopreli Bohu. Piatok je pre mňa úžasným dňom očistenia, kroré som pochopil a teraz ochotne pristupujem k pôstu. Na tej istej zásade som sa pýtal Boha na očistec a na iné veci, ktoré mi ukázal. Sú to jednoduché, krátke odpovede, ktoré som nikdy predtým nepočul a ktoré zdieľam všade, kam prichádzam hlásať evanjelium už niekoľko rokov. Zjavenia a Božie odpovede, ktoré zakúšam vo svojom srdci, ho otvárajú a spôsobujú, že sa mení aj zmýšlanie iných. Viem, že toto všetko je jeho milosť, že on čaká na každého. Závery alebo esencie mojich úvah a vzťahu s Ježišom som opísal v knihe: Antidepresívna Božia príručka, ktorá sa stala bestsellesom a bola vo veľmi krátkom čase (po niekoľkých mesiacoch) preložená do rôznych jazykov. Prakticky sa už objavuje na celom svete. To ma viedlo k vydaniu ďalšej knihy: Božia príručka ako zvíťaziť nad strachom. Obidve knihy majú imprimatur, čiže súhlas Katolíckej cirkvi na tlač a šírenie. Vydalo ich Krakovské vydavateľstvo Salwator. Takisto pozývam všetkých na môj Facebook, kde pravidelne umiestňujem rôzne informácie a texty.
Arkadiusz Łodziewski
Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.