26. DUCHOVNÁ SLEPOTA
Nie… až tak dlhá úvaha o duchovnej slepote! Čo je duchovná slepota? Raz sme cestovali s kolegom veľkým Fiatom do Pyrzyc. Bola taká metelica, že sme na meter nič nevideli. Okrem toho auto sa nám pokazilo na veľmi frekventovanom úseku. Nevedeli sme, či ho máme tlačiť na okraj alebo odtiaľ utekať. Úplná slepota a nepredvídateľnosť situácie, panika, nijaká koncepcia. Vďaka Bohu, auto naštartovalo a my sme ušli. Rovnako je to s duchovnou slepotou v našom živote. Je príčinou našej smrti, aj keď ešte stále žijeme. Je to aj veľmi riskantné rozhodovanie bez úplného rozlišovania a duchovného vedomia. Aby sme ju aspoň trochu pochopili, možno ju prirovnať k fyzickej slepote, čo urobil aj prorok Izaiáš, keď písal o vyvolenom národe ponorenom do duchovnej temnoty: „Ako slepí ohmatávame múr a tápeme ako ten, kto nemá oči, napoludnie sa potkýname ako v tme: hoci silní, ako mŕtví sme“ (Iz 59, 10).
Kedysi Boh povedal Ezechielovi: Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, bývaš uprostred odbojného domu, kde majú oči na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, no nepočujú, pretože sú odbojný dom“ (Ez 12, 1 – 2). Sám vnímam aj strašnú hluchotu a slepotu počas rozhovorov so svedkami Jehovovými, a to nielen s nimi. Na (účinnú) radu exorcistu začínam dialóg, pričom sa najprv modlím k Bohu, aby im otvoril oči a uši. Hovorím Effata a až neskôr začínam — s pomocou a mocou Ducha Svätého — bojovať s ich zatvrdilosťou a proti klamstvu, v ktorom sú ponorení až po uši. Dalo by sa uviesť ešte mnoho iných príkladov od Izraelitov, ktorí putovali púšťou po egyptské rany, atď. Takáto slepota je spojená s hriešnym, bezstarostným životom, s obchádzaním Božích slov a jeho prítomnosti, ako kedysi napísal sv. Pavol (alebo jeho žiak) v liste Efezanom: „Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa. vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch“ (Ef 2, 1 – 2). Aby si vyšiel zo slepoty, musíš zmeniť svoj život i seba. Len ako to urobiť? Mám dobrú správu: existuje jediný spôsob, napokon jediná cesta: znova sa narodiť. Pre niektorých „ambicióznych“ ľudí možno nie je dobrou správou, že to sami nemôžeme urobiť, jedine z Božej milosti a v čase ním určenom ako aj prijatím jeho Slova (vteleného), teda Ježiša: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha“ (Jn 1, 12 – 13). Ak sa znovu nenarodíš, celá tvoja religióznosť je nič. Čo teda môžeš urobiť? Nič? Božie usmernenia sú (našťastie) v Biblii: Ježiš povedal, že všetci musíme prísť k nemu ako malé deti. Bez ohľadu na to, aké máš spoločenské postavenie, koľko máš rokov a kto si, ak sa nevrátiš dušou do svojho detstva a nestaneš sa vo vnútri nevinným a úprimným dieťaťom — znovuzrodenie bude veľmi ťažké. Mnohí, ktorých stretávam, hľadajú kdesi v hlbke to „znovuzrodenie“, hoci o tom ani nevedia, prostredníctvom návštevy u psychológov, psychiatrov, alebo v posilňovniach alebo na iných miestach, ktoré im majú dať „nového seba“. Avšak toto všetko je slabé a krátkodobé, nemá nič spoločné so znovuzrodením v Duchu Svätom našej duše. Konkrétnejšie povedané — čo robiť? Po prvé z celého srdca sa modli za svoje znovuzrodenie (ak si to nezažil), alebo pre svojich blízkych, potom horlivo pestuj svoj vzťah k Ježišovi a zo všetkých síl (o ktoré tiež treba prosiť Boha) sa vyhýbaj hriechom, ktoré sú akoby roletami na oknách srdca. Takáto cesta ťa vyvedie z duchovnej slepoty a nebudeš duchovne mŕtvy. Budeš mať dobrý kontakt so svojím Stvoriteľom, budeš počuť jeho pokyny ohľadom ďalších krokov vo svojom živote a v živote svojich blízkych. Krokov, ktoré ťa privedú k hojnosti. Amen. Odporúčam ti, aby si si tiež prečítal rozhovor Ježiša s Nikodémom (Jn 3, 1 – 21).
UČ SA VĎAČNOSTI
Vďačnosť ťa zachráni. Nemysli na to, čo sa stalo v tvojom živote, pýtajúc sa: kde si bol, Bože? Premýšľaj chvíľu, čo sa mohlo stať pre tvoje počínanie, ale nestalo sa — a poďakuj mu dnes. Niekto povie: Nemám peniaze na jedlo, ale modlím sa. OK a hladuješ? Niekto iný povie: Modlil som sa a spadol som zo strechy. Spadol si človeče, ale žiješ! Začni hľadieť z inej perspektívy. Nie z takej, ako chce Zlý, aby si hľadel. Zmeň svoje zmýšľanie a s radosťou začneš ďakovať Bohu. To rozmnoží tvoje požehnanie, priateľu a vyjdeš z pasce, ktorú ti nastavil zradca Boha.
OTÁZKA
Zrážka s vierou. Keby do tvojho mesta prišiel nejaký boháč a povedal, že splatí všetky dlhy všetkým zadlženým, ktorí dnes k nemu prídu, čo by si urobil? Nechal by si všetko tak a bežal natešený. Letel by si? Povedal by si to ostatným? A keby do tvojho mesta prišiel človek, krorý má liek na každú chorobu a ty by si sa dozvedel, že dnes ho môžeš dostať, čo by si urobil? Bežal by si k nemu šťastný, s krikom na perách, oboznamujúc o tom svojich známych? A keby sa ten prišelec volal Ježiš? Keby si si uvedomil, že je tu a práve teraz čaká na teba v Najsvätejšej sviatosti, čo urobíš?
KŇAZ
Aby v Cirkvi rástol počet veriacich, musí rásť vo viere kňaz. Keď kňaz zanedbá duchovný rast a prehlbovanie svojho vzťahu s Bohom, rýchlo sa to odrazí na farníkoch. Duchovný vodca musí vykonávať väčšiu prácu s Bohom nad sebou, ako tí, ktorých sám vedie. Súhlasíš? Ako ty môžeš pomôcť kňazovi na ceste jeho rastu? Napomínaj ho, miluj ho, pomáhaj mu a samozrejme, modli sa za neho. Ak si pasívny, tak (najmä na verejnosti) nediskutuj, nesťažuj sa, nehundri! Strieľaš totiž guľkami, ktoré ti dáva satan, na svoj vlastný Dom — a aj na môj.
ZANECHAJ TO, ČO JE ZLÉ
Neboj sa utrpenia, ktoré môže vyplynúť zo zanechania niečoho (každý tu pomyslí na niečo iné), čo je zlé a ničí tvoj život, zdravie alebo dušu. Neboj sa, pretože to nebude až také veľké, ako sa ti zdá a ako ti to našepkáva Zlý, aby ťa udržal na reťazi, alebo niekedy len na nitke hriechu. Hriechu, ktorý ti nedovo-ľuje tešiť sa z Božej milosti naplno.
letné zamyslenia z knihy Arkadia
Lodziewskieho s názvom Božia príručka
ako znovunadobudnúť radosť ‐ vyjsť z otroctva smútku
