33. ZRANENIA
Bitevné pole a preto aj rany. Zrane-nie od niekoho, komu dôverujeme, bolí, ba veľmi bolí. Viem, pretože som to zažil nejeden raz a viem, že aj ty. Takéto zranenie je o to silnej-šie, lebo nielenže prináša so sebou sklamanie, ale aj stratu dôvery k ostatným — iným, nevinným, ktorí nám nič nespravili. Vytvára dištanc voči ľuďom. Keď ťa zraní niekto z rodiny, myslíš si, že celá rodina vyzerá dobre iba na fotke. Keď ťa zraní lekár, pomyslíš si, že celá zdravotnícka služba je „nafigu“. Keď ťa zraní právnik, myslíš si, že celé súdnictvo nestojí za nič. Keď ťa zraní kňaz… Kráľ Dávid vyjadril svoje zranenie takto: „Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť: a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl. Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, môj dobrý známy, ba dôverný priateľ. S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok: v sprievode sme kráčali Božím domom“ (Ž 55, 13 – 15). Následkom straty dôvery okla-maný (ktorý skladal svoju nádej) veriaci začína stavať vôkol seba múry, aby zabránil tomu, aby ho opäť niekto zranil. Však? Stáva sa aj to, že začína žiť sám medzi týmito múrmi — nedovoľuje sa odprosiť a pomôcť si: „Brat, urazený neverou, (je mocnejší) než mestské hradby. Spory sú ako hradné závory“ (Prís 18, 19). Teraz uhádni, kto ti pomáha vybudovať opevnené mesto v tvojej duši? Odpoveď znie: „Pomáha“ Rohatý, nikto iný. Nahovára ťa, že je to pre tvoju bezpečnosť. Boh však hovorí niečo iné: zlo prekonávaj dobrom a búraj opevnené múry — bojuj a aj naďalej vyhrávaj: „Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly“ (2 Kor 10, 3 – 4) (postavené satanom). Nebuď preto príliš dlho urazený (ako hovorí sv. Pavol — zmier sa pred západom slnka). Bojuj láskou a búraj všetky pevnosti zradcu Boha, ktorý ťa chce odcudziť, izolovať, uväzniť v hneve. Koniec koncov, Ježiš nepo-vedal: Ukry sa vo veži, choď do bunkra a seď tam až do skončenia sveta. Povedal: Víťaz! Nepovedal: Bojuj so zlom dobrom, ale víťaz! Tu je skryté prislúbenie. Vidíš ho? Ty si už zvíťazil v ňom a s ním, len prevezmi výhru, zostávaj v láske a miluj tých, ktorí ťa zranili a uvidíš zázrak. Zázrak jeho slávy a splnenie prislúbenia. Raz mi niekto povedal: Ty sa všade ohadzuješ Ježišom. Je to tak? Musím povedať, že sa to stáva. Na dôvažok robím to zámer-ne (samozrejme aj s láskou). Keď napríklad vojdem do obchodu a vidím rad, zvolám: Pozdrav Pán Boh! Vidím rozpačitosť u ľudí a ča-kám, kto prvý odpovie. Niekedy nik-to. Mlčanie v rade je však tak veľa-vravné, že nič viac netreba. Občas vidím úsmev i rýchlu odpoveď. To je možnosť hovoriť o Ježišovi upro-stred uponáhľaných ľudí, ktorí hľadajú v mäsiarstve kosti na poliev-ku. Zapájajú sa do rozhovoru a tak nevedomky spúšťajú zámienku k evanjelizácii. Milujem to a vždy to prináša krásne ovocie. Často, keď stojím niekde na verejnom mieste, modlím sa a prosím Boha, aby mi umožnil nadviazať rozhovor — a po chvíli mi niekto povie: Dnes je horúco. Vtedy odpovedám, že Izrae-litom bolo horšie — a už všetko krásne letí. Mám rád tieto bitevné Božie polia, na ktoré ma Boh čoraz častejšie stavia a podporuje svojím Svätým Duchom. Preto, vracajúc sa k našej téme, keď ma niekto zraní, viem, že už prehral, ale iba vtedy, keď mu odpoviem láskou. Uvedomujem si totiž, že je so mnou Ježiš. Preto všetkým želám veľa víťazstiev, čo najmenej útekov a čo najviac ničenia, búrania satanovej pevnosti.
PADÁŠ DO TEJ ISTEJ PASCE NEVERECTVA?
Ľudské uvažovanie vedie po celý čas vojnu, boj s Božími prisľúbeniami. Keď došlo k prvému rozmnoženiu chleba, bolo to úžasné, avšak po nejakom čase, napriek skúsenosti takéhoto veľkého zázraku, Ježišovi učeníci znovu nevedeli, čo robiť. Ježiš sa pýtal, prečo stále nechápu. A ty, priateľu, chápeš? Stalo sa, že Boh v tvojom živote vykonal zázrak? Tešil si sa, oslavoval si ho, prešiel však nejaký čas a opäť si sa dostal do problémov (napr. finančných) a znovu sa objavili starosti. Prečo si nepochopil? Boh je s tebou až do skončenia sveta. Či zakaždým budeš padať do pasce zmýšľania proti Božiemu prislúbeniu a trápenia sa? Myslíš si, že to bola jednorazová injekcia šťastia, alebo skôr, že je to práve láska a taká je Božia prirodze-nosť. Poviem ti: On ťa miluje a vždy ti bude pomáhať! Pouvažuj o tom teraz odznova a prestaň sa trápiť, smútiť! Eliáš dostával každý deň zásoby, takisto aj vdova zo Sidonu a všetci tí, ktorí verili. Takže hovoríš: Verím? Venuj sa jeho kráľovstvu a on sa postará o tvoj život. Každá záso-ba príde v čase, ktorý neurčuješ ty, ale on a nikdy nepríde neskoro, hoci niekedy na poslednú chvílu. Prečo? Preto, aby si mu konečne absolútne dôveroval.
NIEKTORÍ MUŽI – ŽIAĽ, ALEBO NAŠŤASTIE
Mužov, ktorí majú zaužívanú sché-mu myslenia, veľmi bolí to, že ženy sa stali silnejšie a menej naivné. Namiesto toho, aby sa z toho tešili, sú hysterickí, nemôžu sa nájsť v novej kultúre. Zvyčajne sa takých žien boja, pretože si myslia, že stra-tia svoju hodnotu, ktorú mylne za-kladali na svojej dominancii alebo na peniazoch, namiesto na Bohu. O bi-blických ženách čítam, že boli nesmierne silné. Čím vytrvalejšia, sil-nejšia bola žena, tým silnejší bol pri nej muž. Veľmi oceňujem ženskú silu, ak ide ruka v ruke s poslušnos-ťou Bohu, ináč sa stáva nebez-pečným nástrojom satana, najmä ak je to žena krásna.
42. CHCEŠ NIEKOMU POMÔCŤ?
Niekedy, keď chce niekto niekoho obrátiť nasilu, skôr ho znechutí, než aby mu pomohol. Je lepšie hovoriť menej (nehovorím, že vôbec neho-voriť) a dávať oveľa viac lásky (ide o pomer) a modliť sa v skrytosti, bez toho, aby si informoval niekoho, že sa za neho modlíš. Takýmito (neus-tálymi) vyznaniami totiž sugerujeme druhej osobe, že nám má byť vďačná. Každý tlak a nanucovanie (bez vycítenia) má opačný účinok. Boh dal každému slobodu voľby a žiaden katolík nemá právo takúto voľbu vynucovať na inej osobe (napriek dobrým úmyslom). Má to byť akt vôle, sloboda voľby, akt lásky. Lepšie je preto dávať príklad svojím správaním a potom bude mať aj to najmenšie slovo veľkú Božiu — moc. Evanjelium ohlasujme s láskou, ukazujme dobrú – cestu a nemučme iných slovami: Pôjdeš do pekla, musíš to, alebo ono, alebo — zo všetkého najhoršie — používať vydieranie, ako je: Ak sa neobrátiš, potom… alebo: Ak nepôjdeš do kostola, tak… atď..
letné zamyslenia z knihy Arkadia
Lodziewskieho s názvom Božia príručka
ako znovunadobudnúť radosť ‐ vyjsť z otroctva smútku
