Časopis Svätý Juraj č. 38/2026

32. VZRASTAJ

Ako rásť vo viere? Povieš, viem — čítať Bibliu, modliť sa, atď. Prosím však, čítaj ju, lebo nejde len o vedomosti, ale aj o väčšie vedomie. Možno ho máš a teba sa to netýka. OK, je to skvelé! Daj ho aj iným. Mnohí čítajú Božie slovo každý deň a aj nadalej sa cítia frustrovaní, smutní a ich viera rastie kvapka po kvapke, kvap, kvap ako krv z nosa. Ľudia často hovoria: Čítam, čítam a nič. Iní čítajú jednu kapitolu denne alebo raz týždenne a ich viera neopísateľne rastie (sú takí). Niektorí to skúšajú a vravia: Ja však ničomu nerozumiem! Napokon sú aj takí, ktorí nečítajú a chceli by zažiť veľký rast. Je to možné? Nie. Ježiš povedal, že viera rastie počúvaním jeho slov. Prečo potom, keď čítaš, nevidíš svoj rast? Preto, lebo nestačí Bibliu len čítať, slovo treba ešte aj prijať do srdca. Viem, viem — povieš. A to ešte nie je koniec. Musíš s ním aj chodiť a žiť ho každý deň. Povieš si: čo za objav! Počúvaj, až vtedy sa slovo stane tvojím životom a bude žiť v tebe naplno. Slovo plné Ducha Svätého, Boh — a také je vo Svätom písme. Keď sa tak stane, keď ho prijmeš celou svojou túžbou — prvým znamením bude vstup do úžasného pokoja srdca. Vtedy ťa nič nevyvedie z miery, nespôsobí ti bolesť hlavy. Narastie tvoja dôvera v Boha, a Zlý bude šalieť, lebo budeš preňho nedostupný (samozrejme, bude sa prejavovať, ale už iba navonok). Budeš spočívať vo svätom pokoji, ale bojovať, odolávať útokom, spolupracovať vo všetkom, čo robíš, vyrovnávať cesty tvojho života, bude sám Ježiš Kristus. Boh, ktorému sa podriadiš pre svoje dobro a pre dobro iných. Bude to chvíľa, deň, keď budeš stáť jednou nohou v nebi a tvoj rast nadobudne oveľa rýchlejšie tempo. Priateľu, nedá sa chcieť rásť a zároveň v tomto smere nerobiť nič, zanedbávať modlitbu alebo časté čítanie Biblie. Takto konajú rojkovia, ktorí čakajú a čakajú. Myslia si, že sa nejako ocitnú v cieli, že tam budú nejakým úžasným spôsobom prenesení, že nejako len bude. Nebude! Zato bude po smrti konfrontácia (v očistci) so svojím „nechcením“, lenivosťou, nedôverou, atď. (Démonmi, ktorých môžeš už dnes vyhnať a nečakať roky, kým ich niekto nevyženie modlitbou, lebo ty už nebudeš môcť nič urobiť). Biblia jasne hovorí: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám“ (Jak 4, 8). Boh nepozerá na to, kto viackrát prečítal jeho Zákon, kto pozná jeho Slovo. Pozerá na to, kto prijal viac slov do svojho srdca a uskutočňuje ich vo svojom živote. Áno, viem. Už počujem niekoho, kto hovorí: Ale viera je milosť. Áno, je to pravda, akurát, že ju treba prijať a nie odmietať! To, čo máme my, nemali ľudia tisíce rokov. Nemali nijakú Bibliu ani toľko textov od svätých, ani toľko zjavení. Je to pre nás milosť. Čerpaj z nej a pros o stále väčšiu a sám zakúsiš Božie zjavenie a jeho moc. Len chci a nesúhlas s konaním démonov nechcenia vo svojej duši. Prenasleduj ich dnes na modlitbe. Povedz zo srdca: V mene Ježiša ako Božie dieťa prikazujem všetkým zlým duchom, aby odo mňa odišli, keď beriem do ruky Bibliu. Zriekam sa démonov, ktorí stoja na ceste môjho rastu vo viere. Zverujem svoju dušu Ježišovi a prosím aj teba, archanjel Michal o neustálu ochranu a odohnanie zla, keď budem čítať Sväté písmo. Teba, Otče, prosím aj o múdrosť a zjavenie tvojich svätých slov, kroré prečítam vo svojom srdci.

VYSVETLENIE – MOŽNO, ŽE NIEKOMU POMÔŽE

Malá úvaha. Zlý nás pokúša, robí zlo, privádza k chorobám, atď. V modlitbe Otčenáš nás hnevá nepresné kopírovanie textu zo Svätého písma. Hovoríme: A neuveď nás do pokušenia, hoci Biblia hovorí: „Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša“ (Jak 1, 13). Nebezpečné je najmä to, keď učíme deti modliť sa bez vysvetlenia toho, čo a ako. V Biblií, v origináli modlitby Otčenáš je napísané: „A nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu.“ Zdá sa, že tomu každý rozumie a napriek tomu sa častejšie stretávam s názorom, že Boh pokúša – a to sú práve výsledky opakovaného klamstva z detstva. Samozrejme, dopúšťa, nezasahuje, lebo vidí dôsledky. Je to tak, ako keby si dovolil, aby sa tvoje dieťa ľahko oparilo, aby potom nechodilo k hrncu s vriacou vodou. Boh má úžasnú schopnosť, múdrosť a všemohúcnosť obrátiť zlé momenty, chvíle v živote, naše nesprávne rozhodnutia a pády na veľké dobro do takej miery, že niektorí si myslia, že sám vytvára tieto situácie a potrebuje ich k tomu, aby naučil dušu pokore a náležitému správaniu, čo nie je pravda. Mnohí si tiež myslia, že Ježiš dáva niekomu chorobu alebo utrpenie, aby ho skúšal a učil. Boh by nedával choroby na to, aby nás jeho Syn z nich uzdravoval, pretože by to bolo rozdelené, rozporuplné kráľovstvo a také je iba satanovo kráľovstvo. Ježiš zomrel za naše hriechy. Za hriechy, následkom ktorých sa objavili choroby. Vyslobodil nás tým, že nám dal nástroje a dary, aby sme boli uzdravovaní. To, že z choroby vzíde dobro, je vlastne zásluhou jeho lásky a obracania toho, čo je zlé na dobro. Chorobu alebo utrpenie možno obetovať za duše, keď nám to Boh zjaví. Ináč ju treba vyháňať ako zlo alebo liečiť. Ak si niekto tvrdošijne myslí, že choroba je kríž, nech sa toho kríža nezbavuje tým, že berie lieky, pretože Ježiš povedal, aby sme niesli kríž a kto ho nenesie, nie je ho hoden. Skutočným krížom je prenasledovanie, neprijatie, výsmech, pľuvanie, atď. Či Ježiš ochorel a pritom hovoril, že je to jeho kríž? Nie! On vzal všetky naše choroby, naše hriechy na kríž a to je niečo celkom iné. Ježiš je láska a z lásky nám pomáha, zachraňuje nás zo životných tiesní, do ktorých padáme, keď robíme nesprávne rozhodnutia alebo tiež následkom dedičného hriechu a dočasných hriechov. Musíme mu dôverovať. Dôverovať láske a nie svojmu rozumu alebo našepkávaniam, v ktorých je obvinenie Boha, že nie je dobrý. Niekedy treba celkom odmietnuť ľudské zmýšľanie, racionalizmus, súdnosť a nehovoriť, že to je nemožné. Podľa slov: „Dôveruj Pánovi celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoj vlastný rozum!“ (Varšavská Biblia): „Dôveruj Bohu celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoj vlastný úsudok!“ (Biblia tisícročia).

letné zamyslenia z knihy Arkadia
Lodziewskieho s názvom Božia príručka
ako znovunadobudnúť radosť ‐ vyjsť z otroctva smútku

Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.