Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej Tretej adventnej nedele nám predstavuje rôzne skupiny ľudí – zástupy, mýtnikov a vojakov, ktorých sa dotklo kázanie Jána Krstiteľa, a tak sa ho pýtajú: „Čo máme robiť?“ (Lk 3,10).

Čo máme robiť? To je otázka, ktorú kladú. Pristavme sa pri nej. Ona nevyplýva z nejakého pocitu povinnosti. Skôr je to zo srdca, ktorého sa Pán dotkol, z nadšenia z jeho príchodu, takže sa spytujú: Čo máme robiť? Ján hovorí: „Pán je blízko.“ – „Čo máme robiť?“ Vezmime si príklad: predstavme si, že nás prichádza navštíviť milovaná osoba. Očakávame ju s radosťou, ba i s nedočkavosťou. Aby sme ju privítali tak ako treba, poupratujeme dom, pripravíme čo najlepší obed, možno aj darček… Skrátka, dáme si záležať. Tak je to s Pánom, radosť z jeho príchodu nás núti povedať si: Čo nám treba robiť? Boh však túto otázku posúva na vyššiu úroveň: Čo mám urobiť so svojím životom? K čomu som povolaný? Čo ma napĺňa?

Evanjelium nám touto otázkou pripomína niečo dôležité: život má pre nás úlohu. Život nie je bez zmyslu, nie je ponechaný na náhodu. Nie! Je to dar, ktorý nám zveruje Pán so slovami: objav, kto si, a pracuj na uskutočnení toho sna, ktorým je tvoj život! Každý z nás – nezabudnime na to – je poslaním, ktoré treba naplniť. Nebojme sa teda spýtať Pána: Čo mám robiť? Často mu opakujme túto otázku. Objavuje sa aj v Biblii: v Skutkoch apoštolov niektorí ľudia, keď počúvali Petra ohlasovať Ježišovo zmŕtvychvstanie, „bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: «Čo máme robiť»?“ (2,37).

Spytujme sa to aj my: Čo je dobré robiť pre mňa a pre bratov? Ako k tomu môžem prispieť? Ako môžem prispieť k dobru Cirkvi, k dobru spoločnosti? Adventné obdobie slúži práve na to: aby sme sa zastavili a položili si otázku, ako pripraviť Vianoce. Sme zaneprázdnení toľkými prípravami, darčekmi a vecami, ktoré ubiehajú, ale spytujme sa, čo máme robiť pre Ježiša a pre druhých! Čo máme robiť?

Po otázke „Čo máme robiť?“ nasledujú v evanjeliu odpovede Jána Krstiteľa, ktoré sú pre každú skupinu iné. Ján odporúča tým, ktorí majú dve tuniky, aby sa podelili s tými, ktorí nemajú žiadnu; mýtnikom, ktorí vyberajú dane, hovorí: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ (Lk 3,13); a vojakom: „Nikoho netrápte a nikoho nezdierajte“ (v. 14).

Každému je adresované konkrétne slovo, ktoré sa týka reálnej situácie jeho života. To nám ponúka cennú lekciu: viera je stelesnená v konkrétnom živote. Nie je to abstraktná teória. Viera nie je nejaká abstraktná teória, zovšeobecnená teória, nie, viera sa dotýka tela a premieňa život každého. Zamyslime sa nad konkrétnosťou našej viery. Ja, moja viera: je to niečo abstraktné, alebo je konkrétna? Udržiavam si ju službou druhým, pomocou?

A tak si na záver položme otázku: Čo môžem konkrétne urobiť? V týchto predvianočných dňoch. Ako si môžem zastať svoju úlohu? Dajme si konkrétny záväzok, hoci aj malý, ktorý zodpovedá našej životnej situácii, a uskutočnime ho, aby sme sa pripravili na tieto Vianoce. Napríklad: môžem zatelefonovať tomu osamelému človeku, navštíviť toho a toho starého alebo chorého, niečím poslúžiť chudobnému, núdznemu. A ešte: možno musím požiadať o odpustenie, dať odpustenie, objasniť situáciu, vyrovnať dlh. Možno som zanedbával modlitbu a po dlhej dobe je čas prísť si po Pánovo odpustenie.

Bratia a sestry, nájdime niečo konkrétne a urobme to! Nech nám pomáha Panna Mária, v ktorej lone sa Boh stal telom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Zdroj: Anjel Pána v 3. adventnú nedeľu: Dajme si konkrétny záväzok pred Vianocami – Vatican News