Časopis Svätý Juraj č. 35/2025

Ukážka z knihy : Modli sa, rozhodni sa a neboj sa

Pán má plán pre každého z nás, každého z nás volá po mene.
Našou úlohou je naučiť sa, ako počúvať, vnímať jeho volanie,
byť odvážny, verný, nasledovať ho,
a keď je všetko povedané a urobené, byť verným sluhom,
ktorý dobre využije dary, ktoré dostal.
PÁPEŽ BENEDIKT XVI.

MÔŽEM UROBIŤ ZLÉ ROZHODNUTIE?

Bobby
Hovorí sa, že odkedy sa slovo rozlišovanie stalo moderným slovom, nikto o ničom nerozhoduje. Aj môj príbeh to odzrkadľuje.

V mojich dvadsiatich rokoch dominovala otázka: „Čo chce odo mňa Boh?“ Ale častokrát som sa úplne zasekol, lebo som sa obával urobiť zlé rozhodnutie, tak som radšej neurobil žiadne. Začal som randiť, ale uviazol som v strachu, že sa nemôžem niekomu úplne odovzdať, kým nemám vyriešenú otázku kňazstva, a tak som v tomto procese zranil niekoľko žien. Robil som stále dookola tú istú chybu, snažil som sa z Boha urobiť vešteckú guľu, ktorá mi ukáže cestu, ak budem dosť dlho čakať.

Ale takto Boh nepôsobí. Boh rešpektuje našu slobodu.

Počas rokov v seminári mi Boh dal úžasného duchovného vodcu, ktorý mi pomohol rozlíšiť, že mojím poslaním je vstúpiť do manželstva, byť manželom a biologickým otcom. Krátko nato som stretol Jackie. Potom všetko to, čo vyzeralo ako čakanie na Božiu vôľu bez konca, veľmi rýchlo zapadlo na svoje miesto. Chodil som s ňou, požiadal som ju o ruku a, vďaka Pánovi, povedala mi svoje áno. Hneď nato som dostal výbornú prácu a Boh nám požehnal deti.

Odkedy som sa stal rodičom, zažil som mnohé „aha“ momenty, pri ktorých som sa naučil viac o Božom otcovstve. Teším sa, keď moje deti dosiahnu niečo samé. Teším sa, keď tvoria, skúmajú, keď tancujú, zašpinia sa, aj keď robia chyby. Teším sa, keď vedia stáť na vlastných nohách, aj keď sú tak unavené, že ich musím odniesť do postele. Teším sa, keď si vyberajú svoj smer, skutky a učia sa počas svojej cesty. Verím, že Boh to cíti rovnako.

Boh bol so mnou, nech som sa už rozhodoval pre čokoľvek počas môjho života, aj vtedy, keď som sa nerozhodol najlepšie. On vždy čakal, aby napísal rovné ťahy popri mojich
šikmých líniách. Ale tiež sa tešil z toho, že som konal, že som sa hýbal. Môj priateľ poukázal na to, že si Boha ctíme aj tým, ak sa rozhodujeme bez úplnej jasnosti. Pretože vtedy hovoríme: „Počúvaj, Bože, nemôžem vidieť celú cestu, ale dôverujem ti a viem, že mi ukážeš, kedy mám zmeniť smer, ak to bude potrebné.“ Moje deti skáču zo schodov do môjho náručia, je to fantastický spôsob, ako mi prejaviť úctu a dôveru, pretože tým vyjadrujú: „Ocko, dôverujem ti, že ma zachytíš!“ Ctia si ma a zároveň mi spôsobujú srdcový kolaps!

Rozhodli ste sa zle? Možno, ale ja tiež. Je to spôsob, akým sa učíme.

Boh chce, aby sme si vybrali. A ak to robíme, ukazujeme mu, ako si ho ctíme.

Čo ak sa rozhodnem zle?

Čo ak budem konať proti plánu, ktorý má Boh pre mňa?

Čo ak si zamotám život tak, že sa už nebude dať napraviť?

Ak sa ti v mysli objavujú takéto otázky, uvoľni sa – si normálny. Ale ak dovolíš týmto otázkam, aby ovládali celý tvoj proces rozhodovania sa, zostaneš zakliesnený v pasci strachu a paralyzovaný.

Sú to však dobré otázky.

Boh nechce, aby sme boli ako roboty; chce ľudské osobnosti, ktoré sa slobodne rozhodujú milovať. V príbehu svojho života máme možnosť byť aktérmi. Ako sa rodičia tešia, keď sa ich deti učia chodiť, kresliť, jazdiť na bicykli, Boh sa teší z nás, keď využívame dary, talenty a schopnosti, aby sme milovali a slúžili iným. Boh nás nikdy nenúti do nejakého rozhodnutia, ale pracuje s našimi túžbami a okolnosťami, aby nás viedol tam, kde môžeme najviac prekvitať.

Samozrejme, môžeme sa rozhodnúť aj tak, že nebudeme spolupracovať s jeho plánom. Naše sebectvo a hriech môžu spôsobiť, že budeme úplne ignorovať, alebo si nevšimneme znaky, ktoré nám Boh ukazuje. Môžeme sa rozhodnúť ísť vlastným smerom, aj keď to vedie k sebazničujúcim tendenciám a vážnym následkom.

Boh nás však napriek tomu nikdy neodpisuje. Je vytrvalý v milovaní svojich márnotratných synov a dcér a neustále obťahuje pokrivené ťahy našich čiar svojou rovnou pevnou líniou.

Porozmýšľaj nad modernou metaforou GPS navigácie. Ukazuje nám cestu, ale môžeme sa aj odchýliť a zvoliť si svoju vlastnú.

Navigácia GPS prepočíta polohu a snaží sa nás nasmerovať opäť na správnu cestu. Zároveň sa môžeme slobodne rozhodnúť, či pôjdeme podľa navigácie alebo nie. Presne tak isto aj Boh neustále prepočítava naše rozhodnutia, rešpektuje našu slobodu a vedie nás v rôznych intervaloch k jeho ideálnej ceste pre nás. My len musíme byť otvorení pre jeho vedenie, byť si vedomí tohto vedenia prostredníctvom počúvania jeho hlasu v modlitbe.

Odmietni ducha strachu alebo hlas zlého, ktorý by ťa chcel presvedčiť, že Boh nebude s tebou vo výsledku, ktorý si vyberieš. Za predpokladu, že tento proces vkladáš do modlitby, spolupracuješ s ostatnými a usiluješ sa o svätosť, nevyberieš si zle. Dokonalá láska vyháňa strach a ty máš Boha, ktorý je do teba veľmi zamilovaný.

NA ZAMYSLENIE

Spomeň si, kedy si si nebol istý, či robíš správne rozhodnutie. Akým spôsobom bol Boh pri tebe? Ako ťa viedol?

Ako ťa dnes Boh volá, aby si vyskúšal moc rozhodnutia?

knihu si môžete objednať na www.ver.sk