Gréckokatolícka farnosť Slovinky

26. DUCHOVNÁ SLEPOTA

Nie… až tak dlhá úvaha o duchovnej slepote! Čo je duchovná slepota? Raz sme cestovali s kolegom veľkým Fiatom do Pyrzyc. Bola taká metelica, že sme na meter nič nevideli. Okrem toho auto sa nám pokazilo na veľmi frekventovanom úseku. Nevedeli sme, či ho máme tlačiť na okraj alebo odtiaľ utekať. Úplná slepota a nepredvídateľnosť situácie, panika, nijaká koncepcia. Vďaka Bohu, auto naštartovalo a my sme ušli. Rovnako je to s duchovnou slepotou v našom živote. Je príčinou našej smrti, aj keď ešte stále žijeme. Je to aj veľmi riskantné rozhodovanie bez úplného rozlišovania a duchovného vedomia. Aby sme ju aspoň trochu pochopili, možno ju prirovnať k fyzickej slepote, čo urobil aj prorok Izaiáš, keď písal o vyvolenom národe ponorenom do duchovnej temnoty: „Ako slepí ohmatávame múr a tápeme ako ten, kto nemá oči, napoludnie sa potkýname ako v tme: hoci silní, ako mŕtví sme“ (Iz 59, 10).

21. SKUTKY

Úmysly srdca. Je príslovie, že dobrí ľudia pôjdu do pekla a veriaci do ne-ba. Boh nás bude súdiť za naše skut-ky. Predpokladajme, že dvaja ľudia spravili to isté. Dali 10 Eur bezdo-movcovi. Pomohli mu rovnakým spôsobom a dali mu tú istú sumu. Čo je dôležité v Božích očiach? Úmysly, ktoré sa skrývajú za týmito skutkami a nie výška sumy. Čo to znamená? To, že jeden dá z úprimného srdca a z lásky k Bohu a druhý preto, aby sa zapáčil ostatným členom Cirkvi a hneď o tom hovorí. Myslí si, že načo mu je Boh, keď za dobré skutky pôj-de do neba. Urobí to i tamto. Takáto koncepcia vedie k mysleniu: som „samospasiteľný“, sám si zaslúžim nebo. Ak si toto myslíš, musím ti niečo povedať. Ak si niečo zasluhu-ješ, tak je to peklo a len skrze vieru môžeš byť spasený Božou milosťou. Na čo teda skutky? Skutky majú byť prejavom našej viery a lásky, ako aj svedectvom nášho obrátenia, vý-sledkom premeny nášho srdca a ovocím toho, že v ňom býva Duch Svätý. Čím sú teda skutky samé o sebe nepodporené náležitou Božou motiváciou? Ničím.

22. VZBÚRENCI

Boha nechcú uznať tí, ktorí si uvedomujú, že keď ho uznajú, budú pred ním zodpovední za svoje činy. Chudáci, nevedia, že aj tak sa budú musieť zodpovedať a že práve skrze vieru môžu byť ospravedlnení a spasení. Pravda, prostredníctvom lásky. Veď Ježiš povedal: „Kto mnou pohída a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň“ (Jn 12, 48). Či ten, kto si zatvrdzuje srdce a odmieta alebo odkladá okamih obrátenia v konfrontácii s Božím slovom, vyhrá? Nie! Nesprávne si myslí: Ešte mám čas. Budem chodiť do kostola, keď budem starý, atď. Odkiaľ vieš, človeče, či zajtra budeš žiť a dnešný deň nie je tvojou poslednou šancou? Keby si len na chvílu pochopil, čím je večný život a čo môžeš stratiť… Bežal by si do Cirkvi s plačom a cestou by si odprosoval Boha. „Sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša“ (Rim 3, 26).