Gréckokatolícka farnosť Slovinky

21. SKUTKY

Úmysly srdca. Je príslovie, že dobrí ľudia pôjdu do pekla a veriaci do ne-ba. Boh nás bude súdiť za naše skut-ky. Predpokladajme, že dvaja ľudia spravili to isté. Dali 10 Eur bezdo-movcovi. Pomohli mu rovnakým spôsobom a dali mu tú istú sumu. Čo je dôležité v Božích očiach? Úmysly, ktoré sa skrývajú za týmito skutkami a nie výška sumy. Čo to znamená? To, že jeden dá z úprimného srdca a z lásky k Bohu a druhý preto, aby sa zapáčil ostatným členom Cirkvi a hneď o tom hovorí. Myslí si, že načo mu je Boh, keď za dobré skutky pôj-de do neba. Urobí to i tamto. Takáto koncepcia vedie k mysleniu: som „samospasiteľný“, sám si zaslúžim nebo. Ak si toto myslíš, musím ti niečo povedať. Ak si niečo zasluhu-ješ, tak je to peklo a len skrze vieru môžeš byť spasený Božou milosťou. Na čo teda skutky? Skutky majú byť prejavom našej viery a lásky, ako aj svedectvom nášho obrátenia, vý-sledkom premeny nášho srdca a ovocím toho, že v ňom býva Duch Svätý. Čím sú teda skutky samé o sebe nepodporené náležitou Božou motiváciou? Ničím.

22. VZBÚRENCI

Boha nechcú uznať tí, ktorí si uvedomujú, že keď ho uznajú, budú pred ním zodpovední za svoje činy. Chudáci, nevedia, že aj tak sa budú musieť zodpovedať a že práve skrze vieru môžu byť ospravedlnení a spasení. Pravda, prostredníctvom lásky. Veď Ježiš povedal: „Kto mnou pohída a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň“ (Jn 12, 48). Či ten, kto si zatvrdzuje srdce a odmieta alebo odkladá okamih obrátenia v konfrontácii s Božím slovom, vyhrá? Nie! Nesprávne si myslí: Ešte mám čas. Budem chodiť do kostola, keď budem starý, atď. Odkiaľ vieš, človeče, či zajtra budeš žiť a dnešný deň nie je tvojou poslednou šancou? Keby si len na chvílu pochopil, čím je večný život a čo môžeš stratiť… Bežal by si do Cirkvi s plačom a cestou by si odprosoval Boha. „Sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša“ (Rim 3, 26).

19. APATIA – VYJDI Z NEJ!

Tvoja stagnácia na ceste k Bohu tvoja Životná apatia, Počúvaj, priateľu, si víťaz vďaka tomu, kto ťa zachránil, preto neži tak, akoby si bol porazený, lebo to chce ten, ktorý prehral s Ježišom na kríži. Mám pre teba dobrú správu: Božie požehnanie pre veriaceho ide vždy ruka v ruke s jeho problémami, do ktorých Božie dieťa upadá. Koľkokrát padneš, toľkokrát ťa pozdvihne, aby sí šiel ďalej. Či sa trápením zmení tvoj život? Nie. Alebo sa zmení vďaka vytrvalej modlitbe a dôvere v Boha? Sám si odpovedz. Povieš: Ale ja už tak dlho čakám, mám už všetkého dosť, nevládzem, atď. Priateľu, počúvaj — Izraeliti, ktorí putovali cez púšť do zasľúbenej zeme (analogicky k tvojej životnej ceste), šli cez deň za oblakom, v noci zasa za ohnivým stípom. Takto im Boh ukazoval cestu. Niekedy šli týždeň a utáborili sa (státisíce ľudí — pomysli, aké to bolo náročné). Časom sa stalo, že sa vydali na cestu za skorého rána, kráčajúc za oblačným stípom, ktorý šiel pred nimi a večer sa zastavil — aj oni zastali. Neraz táborili len jeden alebo dva dni. Bola to ťažká skúsenosť — rozkladať sa so všetkými stanmi i s batožinou a o chvíľu sa opäť chystať na cestu. Ešte ťažšie bolo, keď kráčali dni, týždne a oblak alebo ohnivý stlp sa nezastavil. Bolo aj tak, že celé mesiace museli stáť na púšti. Stáli na mieste, kde nebolo nič, iba apatia, nuda. Čo to znamená, aby si mohol lepšie pochopiť svoju cestu? Musíš sa naučiť podobne ísť za Ježišom a nie tam, kam by si chcel ísť vo svojich plánoch. Musíš vo svojom srdci pochopiť, že tak ako Boh učil Izraelitov, tak aj teba učí poslúchať a rozpoznávať jeho hlas, za ktorým máš ísť. To je jedna z najdôležitejších lekcií tvojho života. Keby si teraz dostal auto plné paliva a milión, s ktorým by si mohol nakladať podľa svojich predstáv, nasledoval by si Ježiša? Možno by si sa vybral tam, kam túžiš — napríklad na Kanárske ostrovy. Kedysi som ta chcel ísť opakovane. Pýtal som sa teda často Boha: Čo mám robiť? Počul som odpoveď: Chýbalo ti niekedy niečo, keď som ťa poslal k ľuďom? Moja odpoveď znela vždy rovnako: Pane Bože, nikdy mi nič nechýbalo! Takto som sa naučil zostávať na mieste (ako Izraeliti) a čakať poslušne na ďalšiu výzvu Ducha Svätého ísť ďalej. Priateľu, dnes sa ti môže zdať, že sa v tvojom živote nič nedeje. Absolútne nič — apatia, dno. Priateľu, veľmi dôležité je, aký je tvoj postoj voči Bohu v tejto chvíli. Je tvoja dôvera nemenná, či stále nehundreš, alebo sa nesťažuješ, alebo sa neopíjaš, atď.? Boh hľadí na teba a na postoj tvojej duše. Veď ak by tvoja láska k Bohu závisela od darov, ktoré od neho dostávaš, bola by to opravdivá, silná láska, a nie len nestály a premenlivý cit? Chcel by si, aby ťa tvoje dieťa milovalo vtedy, keď ho obdarúvaš drahými darčekmi a prestalo milovať alebo menej milovalo a sťažovalo sa na teba, keď ich nedávaš? Našťastie Božie milosrdenstvo je väčšie ako ľudská logika a zmýšľanie. Boh povedal: Nikdy ťa neopustím. Čím je teda táto zastávka na tvojej ceste? Je chvíľka. Uver, prosím, a zaujmi postoj dôstojného kresťana, čakaj na ďalšiu výzvu a nebuď nešťastný, taký akého ťa chce Zlý a hneď sa pohneš ďalej. Od tvojho statočného postoja, od tvojej stálej viery, od tvojej stormovanej lásky a stálosti závisí, ako dlho ešte zostaneš vo svojom tábore. Nesťažuj sa preto, prosím a neži ako porazený, pretože Boh ťa vedie k víťazstvu, nie k porážke! Keď sa nič nedeje, prečítaj si o Izraelitoch. V Biblii je nádherne opísané, ako sa správali a čo z toho mali alebo nemali. Akých chýb sa dopúšťali. Tam spoznáš Božiu prirodzenosť a pochopíš svoj život i svoje putovanie. Stojíš priateľu niekde na púšti svojho života. Vezmi preto Bibliu do ruky, takto hneď pochopíš svoje omyly a uvidíš ďalšie kroky, ktoré máš urobiť. Amen.