Gréckokatolícka farnosť Slovinky

MÁŠ UŽ DLHÝ ČAS ŤAŽKOSTI?

Ak ťa stretávajú ťažkosti, buď si istý, že príde aj potešenie. Len chvíľu potrpíš, aj keď viem, že sa ti to zdá už dlho — ešte trochu, buď statočný. Je to nevyhnutné, aby si sa zmenil. Si netrpezlivý? Dôveruj tomu, ktorý vidí koniec pred začiatkom a všetko zahŕňa múdrosťou a láskou. Pamätaj si, že rastlina tvarovaná rezom lepšie rastie. Neodporuj. On ti naozaj pripravuje večnosť, nekonečnú radosť a pokoj: „Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus“ (1 Pt 1,67). Dôveruj Bohu a nezomrieš, pretože on: „Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí“ (Iz 42, 3). Boh povedal: „…A povediem slepých cestou, čo nepoznajú, po im neznámych chodníkoch ich odprevadím. Tmu pred nimi obrátim na svetlo a hrboľaté cesty na rovinu. Toto sú skutky, ktoré urobím a neodstúpim od nich“ (Iz 42, 16). „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení“ (Mt 5, 4).

39. VIERA NA RÔZNYCH ÚROVNIACH

Nedostatok viery spojený s ľútosťou: Boh uzdravuje mnohých, ona si to však zjavne nezaslúži, taký je jej osud… (uzdravenie si nemôže-me zaslúžiť).
Slabá viera: Pane, prosím ťa, uzdrav ju z rakoviny, zľutuj sa… (ten, kto tak hovorí, myslí si, že má väčšiu ľútosť než Boh a musí ho presved-čiť).
Stredná viera: Pane, v mene Ježiša ťa prosím, ak môžeš, uzdrav ju z rakoviny… (a nemôže?).
Silná viera: Uzdravujem ťa v mene Ježiša Krista… Dúfam, že sa tak stane … (nádej to ešte nie je úplná viera).
Veľmi silná viera: Uzdravujem ťa v mene Ježiša Krista! Ďakujem ti za uzdravenie, Ježišu. Chvála ti, Ježišu! Vyhlasujem požehnanie na mieste, kde bola choroba! Amen! (Samo-zrejme, že Boh je ten, kto uzdravuje skrze nás).
Ježiš nepovedal: „Ak budeš mať vieru ako horčičné zrnko, pros, aby sa tento vrch preniesol do mora a ja ho prenesiem.“ Povedal: „Povieš tomuto vrchu.“ Cítiš ten rozdiel? Ježiš nehovoril, že tí, ktorí uveria a budú prosiť o uzdravenie, on ich uzdraví. On povedal, že tí, ktorí uveria, budú klásť svoje ruky na chorých a oni ozdravejú… Povedal aj to, že ľudia, ktorí sedia v prvých radoch v kostole — išlo o ukazovanie nábožnosti pred inými — zriekajú sa moci… Čo to znamená? To znamená, že moc je v nás, jeho moc. Svätá moc, ktorú nám dáva. Moc robiť mnoho krásnych vecí v mene Ježiša a skrze vieru, čo sám neustále zažívam. Toto všetko je však bez lásky ničím. Ak má niekto v srdci smradľavý postoj voči ľuďom, potom to žiadne náboženské gestá pred Bohom neukryjú, alebo ak tiež niekto hľadá svoju slávu a nie Božiu. Viera — bez pochybnosti, láska — bez pokrytectva, nádej — bez smútku. Toto všetkým želám a nezabúdajme, že uzdravovať druhých s Ježišovou mocou je jeho dar, milosť, ktorú možno dostať, prosiť o ňu.

33. ZRANENIA

Bitevné pole a preto aj rany. Zrane-nie od niekoho, komu dôverujeme, bolí, ba veľmi bolí. Viem, pretože som to zažil nejeden raz a viem, že aj ty. Takéto zranenie je o to silnej-šie, lebo nielenže prináša so sebou sklamanie, ale aj stratu dôvery k ostatným — iným, nevinným, ktorí nám nič nespravili. Vytvára dištanc voči ľuďom. Keď ťa zraní niekto z rodiny, myslíš si, že celá rodina vyzerá dobre iba na fotke. Keď ťa zraní lekár, pomyslíš si, že celá zdravotnícka služba je „nafigu“. Keď ťa zraní právnik, myslíš si, že celé súdnictvo nestojí za nič. Keď ťa zraní kňaz… Kráľ Dávid vyjadril svoje zranenie takto: „Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť: a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl. Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, môj dobrý známy, ba dôverný priateľ. S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok: v sprievode sme kráčali Božím domom“ (Ž 55, 13 – 15). Následkom straty dôvery okla-maný (ktorý skladal svoju nádej) veriaci začína stavať vôkol seba múry, aby zabránil tomu, aby ho opäť niekto zranil. Však? Stáva sa aj to, že začína žiť sám medzi týmito múrmi — nedovoľuje sa odprosiť a pomôcť si: „Brat, urazený neverou, (je mocnejší) než mestské hradby. Spory sú ako hradné závory“ (Prís 18, 19). Teraz uhádni, kto ti pomáha vybudovať opevnené mesto v tvojej duši? Odpoveď znie: „Pomáha“ Rohatý, nikto iný. Nahovára ťa, že je to pre tvoju bezpečnosť. Boh však hovorí niečo iné: zlo prekonávaj dobrom a búraj opevnené múry — bojuj a aj naďalej vyhrávaj: „Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly“ (2 Kor 10, 3 – 4) (postavené satanom). Nebuď preto príliš dlho urazený (ako hovorí sv. Pavol — zmier sa pred západom slnka). Bojuj láskou a búraj všetky pevnosti zradcu Boha, ktorý ťa chce odcudziť, izolovať, uväzniť v hneve. Koniec koncov, Ježiš nepo-vedal: Ukry sa vo veži, choď do bunkra a seď tam až do skončenia sveta. Povedal: Víťaz! Nepovedal: Bojuj so zlom dobrom, ale víťaz! Tu je skryté prislúbenie. Vidíš ho? Ty si už zvíťazil v ňom a s ním, len prevezmi výhru, zostávaj v láske a miluj tých, ktorí ťa zranili a uvidíš zázrak. Zázrak jeho slávy a splnenie prislúbenia. Raz mi niekto povedal: Ty sa všade ohadzuješ Ježišom. Je to tak? Musím povedať, že sa to stáva. Na dôvažok robím to zámer-ne (samozrejme aj s láskou). Keď napríklad vojdem do obchodu a vidím rad, zvolám: Pozdrav Pán Boh! Vidím rozpačitosť u ľudí a ča-kám, kto prvý odpovie. Niekedy nik-to. Mlčanie v rade je však tak veľa-vravné, že nič viac netreba. Občas vidím úsmev i rýchlu odpoveď. To je možnosť hovoriť o Ježišovi upro-stred uponáhľaných ľudí, ktorí hľadajú v mäsiarstve kosti na poliev-ku. Zapájajú sa do rozhovoru a tak nevedomky spúšťajú zámienku k evanjelizácii. Milujem to a vždy to prináša krásne ovocie. Často, keď stojím niekde na verejnom mieste, modlím sa a prosím Boha, aby mi umožnil nadviazať rozhovor — a po chvíli mi niekto povie: Dnes je horúco. Vtedy odpovedám, že Izrae-litom bolo horšie — a už všetko krásne letí. Mám rád tieto bitevné Božie polia, na ktoré ma Boh čoraz častejšie stavia a podporuje svojím Svätým Duchom. Preto, vracajúc sa k našej téme, keď ma niekto zraní, viem, že už prehral, ale iba vtedy, keď mu odpoviem láskou. Uvedomujem si totiž, že je so mnou Ježiš. Preto všetkým želám veľa víťazstiev, čo najmenej útekov a čo najviac ničenia, búrania satanovej pevnosti.

32. VZRASTAJ

Ako rásť vo viere? Povieš, viem — čítať Bibliu, modliť sa, atď. Prosím však, čítaj ju, lebo nejde len o vedomosti, ale aj o väčšie vedomie. Možno ho máš a teba sa to netýka. OK, je to skvelé! Daj ho aj iným. Mnohí čítajú Božie slovo každý deň a aj nadalej sa cítia frustrovaní, smutní a ich viera rastie kvapka po kvapke, kvap, kvap ako krv z nosa. Ľudia často hovoria: Čítam, čítam a nič. Iní čítajú jednu kapitolu denne alebo raz týždenne a ich viera neopísateľne rastie (sú takí). Niektorí to skúšajú a vravia: Ja však ničomu nerozumiem! Napokon sú aj takí, ktorí nečítajú a chceli by zažiť veľký rast. Je to možné? Nie. Ježiš povedal, že viera rastie počúvaním jeho slov. Prečo potom, keď čítaš, nevidíš svoj rast? Preto, lebo nestačí Bibliu len čítať, slovo treba ešte aj prijať do srdca. Viem, viem — povieš. A to ešte nie je koniec. Musíš s ním aj chodiť a žiť ho každý deň. Povieš si: čo za objav! Počúvaj, až vtedy sa slovo stane tvojím životom a bude žiť v tebe naplno. Slovo plné Ducha Svätého, Boh — a také je vo Svätom písme. Keď sa tak stane, keď ho prijmeš celou svojou túžbou — prvým znamením bude vstup do úžasného pokoja srdca. Vtedy ťa nič nevyvedie z miery, nespôsobí ti bolesť hlavy. Narastie tvoja dôvera v Boha, a Zlý bude šalieť, lebo budeš preňho nedostupný (samozrejme, bude sa prejavovať, ale už iba navonok). Budeš spočívať vo svätom pokoji, ale bojovať, odolávať útokom, spolupracovať vo všetkom, čo robíš, vyrovnávať cesty tvojho života, bude sám Ježiš Kristus. Boh, ktorému sa podriadiš pre svoje dobro a pre dobro iných. Bude to chvíľa, deň, keď budeš stáť jednou nohou v nebi a tvoj rast nadobudne oveľa rýchlejšie tempo. Priateľu, nedá sa chcieť rásť a zároveň v tomto smere nerobiť nič, zanedbávať modlitbu alebo časté čítanie Biblie. Takto konajú rojkovia, ktorí čakajú a čakajú. Myslia si, že sa nejako ocitnú v cieli, že tam budú nejakým úžasným spôsobom prenesení, že nejako len bude. Nebude! Zato bude po smrti konfrontácia (v očistci) so svojím „nechcením“, lenivosťou, nedôverou, atď. (Démonmi, ktorých môžeš už dnes vyhnať a nečakať roky, kým ich niekto nevyženie modlitbou, lebo ty už nebudeš môcť nič urobiť). Biblia jasne hovorí: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám“ (Jak 4, 8). Boh nepozerá na to, kto viackrát prečítal jeho Zákon, kto pozná jeho Slovo. Pozerá na to, kto prijal viac slov do svojho srdca a uskutočňuje ich vo svojom živote. Áno, viem. Už počujem niekoho, kto hovorí: Ale viera je milosť. Áno, je to pravda, akurát, že ju treba prijať a nie odmietať! To, čo máme my, nemali ľudia tisíce rokov. Nemali nijakú Bibliu ani toľko textov od svätých, ani toľko zjavení. Je to pre nás milosť. Čerpaj z nej a pros o stále väčšiu a sám zakúsiš Božie zjavenie a jeho moc. Len chci a nesúhlas s konaním démonov nechcenia vo svojej duši. Prenasleduj ich dnes na modlitbe. Povedz zo srdca: V mene Ježiša ako Božie dieťa prikazujem všetkým zlým duchom, aby odo mňa odišli, keď beriem do ruky Bibliu. Zriekam sa démonov, ktorí stoja na ceste môjho rastu vo viere. Zverujem svoju dušu Ježišovi a prosím aj teba, archanjel Michal o neustálu ochranu a odohnanie zla, keď budem čítať Sväté písmo. Teba, Otče, prosím aj o múdrosť a zjavenie tvojich svätých slov, kroré prečítam vo svojom srdci.