Drahí bratia a sestry,
svätého arcibiskupa Mikuláša divotvorcu poznáme ako štedrého darcu a mohli by sme ho nazvať aj patrónom všetkých dobrodincov. Pri tejto príležitosti slávime Deň dobrodincov, ktorý má byť príležitosťou na poďakovanie všetkým vám, bratia a sestry, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zapájate do podpory našej gréckokatolíckej cirkvi.
Čítať viac >
Na Svätej hore Athos žil slepý mních. Volal sa Dionysios. Kto k nemu prišiel, mal zvláštny pocit, že ho starec vníma presnejšie, než ľudia, ktorí vidia. Nevidel tvár, ale človeka. Nepotreboval vysvetlenia.: z očí, ktoré nepoznali svetlo, akoby čítal to, čo sa nedá povedať slovami. Nie preto, že by mal schopnosť uhádnuť skryté, ale preto, že roky trpezlivo počúval, bez úmyslu súdiť.
Čítať viac >
Americký spisovateľ, prekladateľ a publicista Martin Barillas priniesol na webových stránkach agentúry Catholic News Agency zaujímavý článok o problematike dlhového otroctva v Pakistane, ktoré zasahuje aj tamojšiu kresťanskú komunitu.
Čítať viac >
Častá výhrada voči katolíkom sa formuluje v otázke, prečo katolíci nežiadajú o pomoc priamo Boha, ale prosia o príhovor svätých. Otázka sa nezriedka spája s výčitkou modloslužby.
Odpoveď je jednoduchá: modlitba so svätými je rodinnou záležitosťou celej Cirkvi. Keď sa teda katolík modlí: „Svätý Michal, oroduj za nás,“ neoddeľuje sa od Boha, ale vstupuje do dialógu, v ktorom Boh sám pôsobí skrze svoje deti.
Čítať viac >
pokračovanie z 45/2025
Galilejské vidiecke domčeky z hlinených tehál mali čisté fasády s malými vysokými oknami a drevenými dverami. Väčšina domov mala dvor a dve miestnosti – prednú, verejnú miestnosť s prístreškom a súkromnú miestnosť za ňou. Izby boli niekedy zapustené do jaskyniek vyhĺbených v skalnej stene.
Plochá strecha s vonkajšími schodmi sa používala ako ďalšia miestnosť s prístreškom z husto tkanej kozej vlny na ochranu pred slnkom.
Vnútri boli izby celkom pohodlné, hoci na naše pomery sparťanské. Na jednom konci miestnosti boli vyvýšené plošiny, pokryté vankúšmi a rohožami, ktoré tkali ženy. Steny boli pokryté omietkou, obrúsenou kameňom a vymaľovanou geometrickými vzormi.
V Bazilike Zvestovania Pána v Nazarete je hlavný oltár v pôvodnej jaskynke, ktorá bola súčasťou Máriinho domu. Tu sa Slovo stalo Telom, ako hlása nápis na oltári.
Medzi všetkými svätými Katolíckej cirkvi má Mária, Božia Matka, osobitné postavenie. Pápeži v priebehu storočí vyhlásili 4 mariánske dogmy, ktoré vyjadrujú Máriinu úlohu v dejinách spásy. Dogmy vychádzajú zo Svätého Písma a zo stáročnej viery kresťanov.
Koncil v Efeze v roku 431 vyhlásil, že Mária nie je len „Ježišovou matkou“, ale že sa má označovať aj ako „Matka Božia“. Tento titul veriaci používali už predtým, napríklad v modlitbe Pod tvoju ochranu. Podľa definície prijatej efezským koncilom „Mária sa stala Bohorodičkou nie preto, že by prirodzenosť Slova a jeho božstvo bolo prijalo začiatok svojho pôvodu zo svätej Panny, ale preto, že si z nej vzalo sväté telo obdarené rozumovou dušou, s ktorým je Božie Slovo hypostaticky zjednotené, a preto sa hovorí, že sa narodilo podľa tela“ (KKC 466).
Lateránsky koncil v roku 649 vyhlásil dogmu o trvalom panenstve Márie, ktorá sa ustálila v 4. storočí. Dogma o trvalom panenstve Márie znamená, že Mária bola počas celého života pannou (KKC 510). Mária zostala „pannou pri počatí [svojho Syna], pannou pri pôrode, pannou, keď ho nosila, pannou, keď ho porodila, pannou vždy“: celou svojou bytosťou je „služobnica Pána“ (Lk 1,38).
Pápež Pius IX. v roku 1854 promulgoval dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. „Preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu“ (KKC 491).
Štvrtú dogmu o nanebovzatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius XII. v roku 1950. Podľa tejto dogmy bola „nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“ (KKC 966).
Dorota Luteránová
zdroj: acnslovensko.sk
