Gréckokatolícka farnosť Slovinky

Ako umlčať „adventného policajta“

Cirkev nás počas Adventu pozýva k spomaleniu, tichu a vnútornej príprave. Pri strete s realitou sveta však vyvstáva neodbytná otázka: Ako dodržať tieto odporúčania, keď nás od polovice novembra z diaľky prenasleduje melódia „All I Want for Christmas Is You“, keď nás lákajú výpredaje, vianočné trhy, firemné večierky, školské besiedky a vianočné svetielka, ktoré určite vidno aj z obežnej dráhy Zeme? Svet sa každoročne púšťa do oslavy Vianoc skôr, než Cirkev otvorí dvere Adventu.

Úplne sa tomu vyhnúť nedá, a ani by to nebolo múdre. Niekedy práve v tom hluku a zhone sa v nás totiž ozve malý „adventný policajt“ – ten, čo vie presne, kedy sa patrí stromček, koledy či kapor vo vani, a každému pohotovo oznamuje: „Ešte nie sú Vianoce!“ No ak sa v Advente sústredíme najmä na to, čo robia iní, prehliadneme to podstatné, čo máme robiť my.

Ak chceme svetu pripomenúť pravý význam Vianoc, totiž že Boh prichádza v krehkosti dieťaťa, neurobíme to tým, že budeme pôsobiť ako mrzutí strážcovia kalendára. Advent nie je iniciatíva „Ako pokaziť okoliu náladu“, ale príprava srdca, ktorá sa nerealizuje kritickými komentármi.

Nikdy nevieme, čo sa skrýva za skorým stromčekom či svetielkami. Možno je to malá radosť človeka, ktorý prežíva ťažký rok. Možno jedna rodina potrebuje cítiť teplo domova skôr, lebo netuší, aké budú sviatky. Možno je to prejav lásky k deťom, ktoré sú nadšené z každej trblietky. Mnohí prežívajú prvé sviatky bez milovanej osoby, a možno sa vo svetielkach mihajú spomienky.

Byť realista v duchovnom živote nie je slabosť. Je to čnosť. Ak si myslíme, že poznáme hlbší zmysel Vianoc, najlepšie ho ukážeme radosťou, veľkorysosťou a ľudskosťou. Nie strohosťou či prehnanou kritikou. Veď ani adventné sviece neosvetlia miestnosť výbuchom svetla, ale rozsvecujeme ich postupne.

Obdobie Adventu pozýva k modlitbe pri zažatej svieci. Pozýva nájsť si chvíľu pre Boha aj pre človeka v núdzi. Sústrediť sa na dobro v druhých, nech slávia Vianoce akokoľvek. A keď sa v nás začne prebúdzať adventný policajt, pomôže tiché: „Ježišu, príď aj do môjho podráždenia.“ Prípadne: „… a dones aj marcipán.“

Kristus sa nenarodil pre dokonalých „adventistov“. Narodil sa pre všetkých: pre veriacich aj pre tých, ktorí ho ešte hľadajú. Každý má miesto pri jasliach.

Tento mesiac môžeme byť tými, s ktorými sa dá nadýchnuť; tými, ktorí nekazia radosť, ale ju prinášajú. Keď budeme pri jasliach, azda nám nik nebude klopať po pleci s výčitkou: „Nezjedol si adventný kalendár priskoro?“ Dôležitejšia otázka bude: Otvorilo sa tvoje srdce?

Advent je krátky. Tak si ho neskracujme reptaním. Chce nám pripomenúť, že radosť rozdávaním rastie. Boh, ktorý sa rodí, prichádza preto, aby sme v sebe mali plnosť jeho radosti.

Advent predsa nehovorí o tom, kto má pravdu, ale o Pravde, ktorá hľadá nás…

zdroj: www.dokostola.sk