V stredu 13. augusta 2025 sa moja rodina rozrástla o týchto dvoch mladíkov Šimona (2850 gr.) a Emanuela (2500 gr.). Chlapci sú zdraví a plní sily a máme z nich veľkú radosť.
Ďakujem všetkým vám, ktorí ste nás podopreli svojou modlitbou a vyprosovali u Boha požehnanie.
Nech vám to náš Pán oplatí svojim milosrdenstvom.
s vďakou otec Tomáš s Mirkou a celou rodinou
Dnes (13.8.), vo štvrtok a v sobotu budú zrušené sväté liturgie z rodinných dôvodov.
o. Tomáš
Keď kráčam v sekulárnom svete – a kráčam v ňom každý deň –, všímam si zvláštny jav. Ľudia sa často vyhýbajú tomu, aby otvorene priznali, že sa modlia. Dokonca aj kresťania často volia opatrnejšie alebo univerzálnejšie slová. Namiesto priameho „modlím sa“ povedia „meditujem“. Namiesto priznania, že vedú rozhovor s Bohom, hovoria, že požiadali vesmír.
Je pravda, že meditácia aj pojem „vesmír“ môžu Boha zahŕňať. Otázka však znie, kde je rozdiel. Ak by Boh bol úplne zjavený vo vlastnostiach sveta, nemuseli by sme Ho chápať ako niečo odlišné, ako osobný Zdroj všetkého bytia.
Čítať viac >
Emília Wojtyłová: Rodina ako privilegované miesto pre svätosť
Práve prebieha diecézny proces blahorečenia rodičov veľkého pápeža svätého Jána Pavla II. – Emílie a Karola Wojtyłovcov. Mons. Oder pri príležitosti otvorenia tohto procesu povedal:
Čítať viac >„Veru, hľadiac na túto udalosť mi na myseľ prichádzajú slová, ktoré Ján Pavol II. vyslovil pri kanonizačnej omši svätej Kingy, známej ako Kunigunda, ktorá sa slávila v Poľsku v Starom Sączi, keď povedal, že svätí sa rodia zo svätých, živia sa svätými, žijú zo svätých a volajú ku svätosti. A v tomto kontexte hovoril práve o rodine ako privilegovanom mieste, kde svätosť nachádza svoje korene, prvé zdroje, kde môže dozrievať po celý život. Takže ma neudivuje myšlienka o svätosti, ktorú Ján Pavol II. prežíval v domácom prostredí a potom ju dosvedčoval svojimi činmi.“
Čo by nám poradili tri (sväté) mamy, ktoré vychovali kňazov? Zájdeme si po inšpiráciu k svätej Monike (svätý Augustín), mame Margite (don Bosco) a Emílii Wojtyłowej (Ján Pavol II.).
Svätá Monika: Nie je možné, aby bol syn toľkých sĺz matky stratený
Monika sa narodila okolo roku 332 v alžírskom Tagaste a rodičia ju vydali za pohanského úradníka Patrícia. Je nazývaná aj sväticou sĺz, pretože za svojho syna Augustína, ktorý žil nemravným a neusporiadaným životom bez Boha, preliala mnoho sĺz. V modlitbách bojovala za tohto syna, ktorý sa napokon stal kňazom, biskupom a jeho odkaz sa nesie až do dnešných dní.
Augustín o svojej matke neskôr povedal:
„Otcovi slúžila ako pánovi. Nikdy mu nič nevyčítala. Keď sa uspokojil, vtedy ho odprosovala ona, že mu zadala príčinu k hnevu. Ako manželka chcela mu predstaviť Krista, ako odpúšťa, zabúda a nesmierne miluje. Pri-tom sa vrúcne modlila za jeho obrátenie a prosila o milosť, aby stál raz vedľa nej ako kresťan – katolík. Bola to odvážnosť vzhľadom na takého neviazaného pohana! Čoho však nie je schopná láska?“
Ďalej Augustín opisuje jej vzťah voči blížnym, aj tým, ktorí jej krivdili – o nikom nedovolila hovoriť zle. Jej najväčším cieľom však bolo, aby jej blížni prijali vieru a spoznali Boha.
„Už mala získaného manžela, ktorý prijal svätý krst, už mala získanú svokru, ale ja som bol ešte ďaleko od Boha, ja, jej syn Augustín,“
pokračuje,
„oddal som sa bludárom manichejcom. Oslnila ma sláva a úspech v štúdiách a zamestnaní a stiahol ma neviazaný život. Matka chodila dvakrát denne do chrámu sa modliť. Denne bola na svätej omši. Bol som katechumen, ale pokrstiť som sa nedal. Oddal som sa aj neviazanému životu. Matka pre moju priazeň k bludárom nechcela so mnou ani jesť pri jednom stole, ani bývať pod jednou strechou. Skúšala to všelijako.
Kade chodila, tade sa modlila a ronila slzy pre mňa.“
Hoci Augustín utiekol do cudziny, matka ho nasledovala a neustále sa zaňho modlila. Jej syn vo svojich Vyznaniach vyznáva, že milosť viery vďaka svojej matke získal práve v Miláne:
„Tu jej slzy našli ozvenu. Tu na mňa čakala milosť. (…) Moja matka ma tu pokrstila vodou svojich očí – slzami.“
Napokon spomína slová, ktoré Monike povedal jeden africký biskup:
„Nie je možné, aby syn toľkých sĺz matky bol stratený!“
A tak Monika asistovala svätému Ambrózovi pri krste svojho syna.
„Vyslyšal si ju, nepohrdol si jej slzami, ktorými kropila zem pod svojimi očami na každom mieste svojej modlitby: vyslyšal si ju,“
dodáva Augustín na inom mieste.
Monika už nezažila to, ako sa jej syn stal kňazom, pretože sa tak udialo tri-štyri roky po jej smrti. Augustín, vďačný za jej slzy modlitby, to vo Vyznaniach opisuje takto:
„Veľké vzkriesenie, keď som sa stal kňazom, to už videla dokonalejšie v nebi.“
Monikina rada:
Vytrvalo, hoci aj so slzami, prinášajte svoje deti pred Pána a bojujte za ne.
Margita Boscová:
Dôležité je, aby si plnil Božiu vôľu
Mama svätého dona Bosca – Margita Occhienová – sa narodila v roku 1788 v talianskom mestečku Capriglio, v rovnaký deň bola pokrstená. Po sobáši s Františkom Boscom sa presťahovali do Becchi. Keď mala dvadsaťdeväť rokov, zomiera jej manžel a ona musí viesť rodinu sama, a to uprostred veľkého hladomoru. Stará sa o manželovu matku, jeho syna a svojich dvoch synov – Jozefa a Jána. Životopisy o nej hovoria, že to bola silná žena s jasnými myšlienkami, ktorá žila skromným životným štýlom a bola rozhodná. Jej výchova bola dobrá, rozumná, ale zároveň prísna.
Svojho syna Jána Bosca osobitne sprevádzala až po kňazskú vy-sviacku. Sama ho učila katechizmus ako prípravu na prvé sväté prijímanie, lebo kňaz býval ďaleko. Jej príklad ho viedol k tomu, aby sa stretával s Bohom aj v chudobných.
Napriek námahám sa Ján stal kňazom a mama mu pri primičnej omši povedala:
„Choď po svojej ceste a nehľaď na nikoho. Dôležité je, aby si plnil Božiu vôľu. Ja nechcem od teba nič ani od teba nič nečakám. Narodila som sa chudobná, žila som chudobná a aj umrieť chcem chudobná. Ba čo viac, chcem ti hneď povedať, ak by si sa nanešťastie stal bohatým kňazom, nevkročím do tvojho domu.“
Po vysviacke dona Bosca nasleduje a pomáha mu v jeho službe chudobným a opusteným v Turíne. Stojí pri začiatkoch saleziánskeho diela a právom ju môžeme nazvať prvou a najdôležitejšou saleziánskou spolupracovníčkou. Do preventívneho systému dona Bosca vniesla materinský rozmer. Hoci nebola vzdelaná, bola plná Božej múdrosti a Boh bol pre ňu tým prvým, dôverovala v Božiu prozreteľnosť. Nikdy pre ňu nebol stratou čas ubratý z práce a obetovaný Bohu. Na výzvy od Boha odpovedala rozhodným „áno“.
Don Bosco založil saleziánsky výchovný systém na troch hodnotách – rozum, náboženstvo a láskavosť. Práve tie sa naučil od svojej matky. Chlapci v oratóriu ju volali mama a ona pre nich skutočne mamou bola. Keď ako šesťdesiatosemročná v Turíne zomiera, mnohí chlapci plakali, že zomrela „mama“. Aktuálne prebieha proces blahorečenia mamy Margity.
Margitina rada: Rozum, náboženstvo a láskavosť – to naučte svoje deti.
pokračovanie nabudúce
