Ikona Matky Božej „Nevyčerpateľná čaša“ ikonograficky patrí k typu „Oranta“ – Matka Božia je zobrazená so zdvihnutými rukami, pred ňou stojí v čaši Božie Dieťa. Toto je čaša Eucharistie – nevyčerpateľný zdroj duchovnej radosti a útechy. Presvätá Bohorodička sa modlí za všetkých hriešnikov a pre každého trpiaceho človeka je pripravený nevyčerpateľná čaša nebeskej pomoci a milosrdenstva.
Vzhľadu tejto ikony predchádzal nezvyčajný incident, ku ktorému došlo v roku 1878 v provincii Tula. Vojak na dôchodku bol posadnutý vášňou pre opilstvo. Vypil všetko, čo mal, a čoskoro sa stal žobrákom. Z požívania alkoholu mal ochrnuté nohy, ale to ho nezastavilo a pokračoval v pití. Raz vo sne bývalý vojak a teraz roľník videl starca, ktorý mu prikázal ísť do mesta Serpuchov do kláštora Bohorodičky Vládkyne, kde je ikona Matky Božej “Nevyčerpateľná čaša“ a odslúžiť pred ňou moleben. Nemajúc ani kopejky, s nohami nevládnymi, sedliak nemohol sa vydať na púť. Ale svätý starec sa mu zjavil druhý a tretí raz a prísne mu prikázal, aby urobil, čo povedal. Nakoniec štvornožky sa starý vojak vydal do Serpuchova. Cestou sa v jednej dedine zastavil, aby si oddýchol. Na zmiernenie bolesti a utrpenia mu gazdiná ponatierala nohy a ustlala mu na peci. Na druhý deň sa vojak cítil lepšie, ale gazdiná ho ešte na jednu noc nechala a opäť mu trela boľavé nohy. Roľník sa najprv podopieral o dve, potom o jednu barlu a tak sa pomaly dostal do Serpuchova.
V kláštore hovoril o svojom čudesnom sne a poprosil odslúžiť moleben pred ikonou Matky Božej „Nevyčerpateľná čaša“. Jeho žiadosť však spôsobila zmätok v kláštore – nikto nepoznal takúto ikonu. Až po nejakom čase našli ikonu visiacu v chodbe spájajúcej chrám so zakrestiou. Na jej zadnej strane bol nápis „Nevyčerpateľná čaša“! V tvári mnícha Varlama roľník okamžite spoznal svätého starca, ktorý sa mu zjavil vo sne. Vyslúžilý vojak sa vrátil domov zo Serpuchova už zbavený svojej zhubnej vášne.
Správa o zázračnej ikone sa rýchlo rozšírila po celom Rusku. Ľudia trpiaci alkoholizmom, ich príbuzní a priatelia sa ponáhľali modliť k Najsvätejšej Bohorodičke za uzdravenie z choroby, mnohí prišli neskôr poďakovať Matke Božej za jej veľké milosrdenstvo.
Zázračná ikona „Nevyčerpateľná čaša“ bola v kláštore až do roku 1919 a po jeho zatvorení bola v katedrále svätého Mikuláša Bieleho na Kalužskej ulici. Ďalší osud ikony nie je známy.
V roku 1993 v kláštore Vysocký v Serpuchove a v roku 1995 v obnovenom kláštore Bohorodičky Vládkyne bola znovu napísaná zázračná ikona, pričom sa zachovali všetky proporcie a akademický štýl charakteristický pre originál. Tak sa znovu oživila úcta k zázračnej ikone po mnohých rokoch bohoborectva.
Ľudia prichádzajú z celého Ruska a iných krajín, aby si uctili ikonu Matky Božej „Nevyčerpateľná čaša“. Zázračná ikona je známa rýchlym uzdravením tých, ktorí trpia chorobami drogovej závislosti, alkoholizmu a fajčenia. Zistilo sa, že ikona nielen lieči, ale tiež pomáha zmeniť spôsob života človeka, vedie ho k uvedomeniu si svojich hriechov, pokániu a tak sa vracia k zbožnému životu.
zdroj: www.cerkev.sk
Vždy sa pýtam, či som vôbec schopný nadchnúť sa pre Ježišov projekt Božieho kráľovstva. Či rozumiem tomu, čo sa tým myslí. Ježiš o ňom hovorí hneď v prvom kázaní a potom v množstve podobenstiev. O Božom kráľovstve hovorí aj s apoštolmi, o Božom kráľovstve čítame v Skutkoch apoštolov, v Zjavení, všade. A všetci si myslíme, že vieme, o čo ide. Predstavujeme si ho často ako nejaké miesto, kam ešte len prídeme, ktoré je v čase pred nami, ale vlastne o ňom nevieme vôbec nič. Božie kráľovstvo prišlo práve v Ježišovi, keď mal Boh v jeho ľudskom tele plnú vládu. Božie kráľovstvo je toto Božie pôsobenie v ľudskom srdci, mysli a tele, v jeho vzťahoch. Do Božieho kráľovstva môžeme vstúpiť len tak, že necháme vstúpiť Božie kráľovstvo do seba. Že dovolíme, aby Ježiš žil svoj život v nás, a my budeme žiť jeho život vo svojom tele. Božie kráľovstvo je Božie konanie v ľudskom srdci, kde postupne Pánovi predávam vládu a on moje srdce pripodobňuje sebe. Mení ma v seba. Božie kráľovstvo sa potom šíri od jedného srdca k druhému, premieňa vzťahy a celý svet, aby Boh mohol byť zase nad všetkým, ako to bolo v pôvodnom pláne.
Ten hlavný omyl spočíva v tom, že väčšina kresťanov, keď premýšľa o Božom kráľovstve, rieši osobný záujem, myslí na svoj prospech. Každého zaujíma, či je spasený. A myslí si, že Pán Ježiš prišiel na prvom mieste kvôli tomu. Ja neviem, čo bolo to najdôležitejšie, prečo prišiel, ale iste nie len preto, aby som bol spasený ja. Prišiel preto, aby nastalo Božie kráľovstvo. Učeníkom nehovorí: Proste, aby ste boli spasení. Spásu prináša ako nezaslúžený dar, ktorý prijímame, keď sa rozhodneme pre Ježiša. Chce totiž, aby sme nemysleli na seba ani pod rúškom našej spásy. A nemotali sa len okolo svojej spásy, keď má Boh s nami, s našimi vzťahmi i s celým svetom ďaleko širší plán.
