21. SKUTKY
Úmysly srdca. Je príslovie, že dobrí ľudia pôjdu do pekla a veriaci do ne-ba. Boh nás bude súdiť za naše skut-ky. Predpokladajme, že dvaja ľudia spravili to isté. Dali 10 Eur bezdo-movcovi. Pomohli mu rovnakým spôsobom a dali mu tú istú sumu. Čo je dôležité v Božích očiach? Úmysly, ktoré sa skrývajú za týmito skutkami a nie výška sumy. Čo to znamená? To, že jeden dá z úprimného srdca a z lásky k Bohu a druhý preto, aby sa zapáčil ostatným členom Cirkvi a hneď o tom hovorí. Myslí si, že načo mu je Boh, keď za dobré skutky pôj-de do neba. Urobí to i tamto. Takáto koncepcia vedie k mysleniu: som „samospasiteľný“, sám si zaslúžim nebo. Ak si toto myslíš, musím ti niečo povedať. Ak si niečo zasluhu-ješ, tak je to peklo a len skrze vieru môžeš byť spasený Božou milosťou. Na čo teda skutky? Skutky majú byť prejavom našej viery a lásky, ako aj svedectvom nášho obrátenia, vý-sledkom premeny nášho srdca a ovocím toho, že v ňom býva Duch Svätý. Čím sú teda skutky samé o sebe nepodporené náležitou Božou motiváciou? Ničím.
24. TVOJA HODNOTA
Je dobré si pripomínať — tvoja hodnota. Vieš, že v tom, keď máš ťažké srdce na Boha, sa skrývajú jemné, zakamuflované satanove obvinenia? Tento zradca to chce stále robiť v našich srdciach a aj prostredníctvom iných ľudí. Musíš skúmať svoje myšlienky, aby si neuznal našepkávanie zlého za svoje, pretože ich úlohou je ničiť tvoj vzťah s Bohom a tiež udierať do pocitu tvojej hodnoty. Aby si poznal svoju hodnotu v Bohu, neopakuj to, čo o tebe hovorí satan. Hovor o sebe to, čo o tebe hovorí Boh. Aby tak bolo, mal by si poznať slová, ktoré Kráľ neba a zeme o tebe už povedal. Najprv ti však zacitujem klamstvá Zlého o tebe a to: Si nikto, stále upadáš, preto nikdy nič od Boha nedostaneš, nič už nedosiahneš. Boh takých nemiluje a odchádza od takých hriešnikov. Nie si hoden jeho lásky, tvoj život je jedna veľká prehra, si sám ako prst, na nikoho sa nemôžeš spoľahnúť, pokazil si všetko, čo si len mohol a nenávratne stratil, nezaslúžiš sí dokonca ani očistec, nikto ťa nemiluje. Mal by si sa zašiť ďaleko od všetkých, aby si už nikomu neubližoval, lebo iba to vieš, atď. Ak máš teraz priateľu v oku slzičku, musím ti niečo povedať: to je „sladká satanova slza“ vyplývajúca z klamstiev, v ktoré si uveril a taký bol jeho zámer. Počúvaj, čo o tebe dnes Boh hovorí — si moje úžasné dieťa, milujem ťa nekonečnou láskou, nikdy ťa neopustím, nič nás od seba neodlúči, žiaden démon ani satan, dám ti život v hojnosti. Nehľadím na tvoje pády, pozerám na úmysly tvojho srdca, iba ja poznám tvoje vnútro a nie ľudia, ktorí ťa oceňujú! Iba ja som schopný vyviesť ťa z každého osídla, ktoré ti nastavil satan a do ktorého si padol, keď si šiel nesprávnou cestou. Vydal som za teba svojho milovaného Syna, aby si žil večne v nádhere, ktorú som ti pripravil. Som láska, ktorá pre teba urobí všetko, aby ti pomohla — len mi dôveruj.
DUCHOVNÁ SLEPOTA
Nie… až tak dlhá úvaha o duchovnej slepote! Čo je duchovná slepota? Raz sme cestovali s kolegom veľkým Fiatom do Pyrzyc. Bola taká metelica, že sme na meter nič nevideli. Okrem toho auto sa nám pokazilo na veľmi frekventovanom úseku. Nevedeli sme, či ho máme tlačiť na okraj alebo odtiaľ utekať. Úplná slepota a nepredvídateľnosť situácie, panika, nijaká koncepcia. Vďaka Bohu, auto naštartovalo a my sme ušli. Rovnako je to s duchovnou slepotou v našom živote. Je príčinou našej smrti, aj keď ešte stále žijeme. Je to aj veľmi riskantné rozhodovanie bez úplného rozlišovania a duchovného vedomia. Aby sme ju aspoň trochu pochopili, možno ju prirovnať k fyzickej slepote, čo urobil aj prorok Izaiáš, keď písal o vyvolenom národe ponorenom do duchovnej temnoty: „Ako slepí ohmatávame múr a tápeme ako ten, kto nemá očí, napoludnie sa potkýname ako v tme: hoci silní, ako mŕtvi sme“ (Iz 59, 10). Kedysi Boh povedal Ezechielovi: Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, bývaš uprostred odbojného domu, kde majú oči na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, no nepočujú, pretože sú odbojný dom“ (Ez 12, 1 – 2). Sám vnímam aj strašnú hluchotu a slepotu počas rozhovorov so svedkami Jehovovými, a to nielen s nimi. Na (účinnú) radu exorcistu začínam dialóg, pričom sa najprv modlím k Bohu, aby im otvoril oči a uši. Hovorím Effata a až neskôr začínam — s pomocou a mocou Ducha Svätého — bojovať s ich zatvrdilosťou a proti klamstvu, v ktorom sú ponorení až po uši. Dalo by sa uviesť ešte mnoho iných príkladov od Izraelitov, ktorí putovali púšťou po egyptské rany, atď. Takáto slepota je spojená s hriešnym, bezstarostným životom, s obchádzaním Božích slov a jeho prítomnosti, ako kedysi napísal sv. Pavol (alebo jeho žiak) v liste Efezanom: „Aj vás, hoci ste boli mítvi pre svoje poklesky a hriechy, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch“ (Ef 2, 1 – 2). Aby si vyšiel zo slepoty, musíš zmeniť svoj život i seba. Len ako to urobiť? Mám dobrú správu: existuje jediný spôsob, napokon jediná cesta: znova sa narodiť. Pre niektorých „ambicióznych“ ľudí možno nie je dobrou správou, že to sami nemôžeme urobiť, jedine z Božej milosti a v čase ním určenom ako aj prijatím jeho Slova (vteleného), teda Ježiša: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha“ (Jn 1, 12 – 13). Ak sa znovu nenarodíš, celá tvoja religióznosť je nič. Čo teda môžeš urobiť? Nič? Božie usmernenia sú (našťastie) v Biblii: Ježiš povedal, že všetci musíme prísť k nemu ako malé deti. Bez ohľadu na to, aké máš spoločenské postavenie, koľko máš rokov a kto si, ak sa nevrátiš dušou do svojho detstva a nestaneš sa vo vnútri nevinným a úprimným dieťaťom — znovuzrodenie bude veľmi ťažké. Mnohí, ktorých stretávam, hľadajú kdesi v hĺbke to „znovuzrodenie“, hoci o tom ani nevedia, prostredníctvom návštevy u psychológov, psychiatrov, alebo v posilňovniach alebo na iných miestach, ktoré im majú dať „nového seba“. Avšak toto všetko je slabé a krátkodobé, nemá nič spoločné so znovuzrodením v Duchu Svätom našej duše. Konkrétnejšie povedané — čo robiť? Po prvé z celého srdca sa modli za svoje znovuzrodenie (ak si to nezažil), alebo pre svojich blízkych, potom horlivo pestuj svoj vzťah k Ježišovi a zo všetkých síl (o ktoré tiež treba prosiť Boha) sa vyhýbaj hriechom, ktoré sú akoby roletami na oknách srdca. Takáto cesta ťa vyvedie z duchovnej slepoty a nebudeš duchovne mítvy. Budeš mať dobrý kontakt so svojím Stvoriteľom, budeš počuť jeho pokyny ohľadom ďalších krokov vo svojom živote a v živote svojich blízkych. Krokov, ktoré ťa privedú k hojnosti. Amen.
Odporúčam ti, aby si si tiež prečítal rozhovor Ježiša a Nikodémom (Jn 3, 1 – 21).
letné zamyslenia z knihy Arkadia
Lodziewskieho s názvom Božia príručka
ako znovunadobudnúť radosť ‐ vyjsť z otroctva smútku

