- VZBÚRENCI
Boha nechcú uznať tí, ktorí si uvedomujú, že keď ho uznajú, budú pred ním zodpovední za svoje činy. Chudáci, nevedia, že aj tak sa budú musieť zodpovedať a že práve skrze vieru môžu byť ospravedlnení a spasení. Pravda, prostredníctvom lásky. Veď Ježiš povedal: „Kto mnou pohída a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň“ (Jn 12, 48). Či ten, kto si zatvrdzuje srdce a odmieta alebo odkladá okamih obrátenia v konfrontácii s Božím slovom, vyhrá? Nie! Nesprávne si myslí: Ešte mám čas. Budem chodiť do kostola, keď budem starý, atď. Odkiaľ vieš, človeče, či zajtra budeš žiť a dnešný deň nie je tvojou poslednou šancou? Keby si len na chvílu pochopil, čím je večný život a čo môžeš stratiť… Bežal by si do Cirkvi s plačom a cestou by si odprosoval Boha. „Sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša“ (Rim 3, 26).
- KROK VIERY
Tvoj krok viery. Prvá samostatná jazda autom, potápanie s otvorenými očami a odrazenie sa od dna. Spomínaš si na tie momenty? Isto si pamätáš aj na iné, keď si prekonal svoj strach a urobil si to, o čom si už dávno sníval. Spomeň si prosím teraz na ten pocit spokojnosti, radosti a naplnenia. Keď si sa to učil, tvoj brat, sestra, otec alebo matka, alebo ešte niekto iný, ťa povzbudzovali, aby si premohol svoj strach, aby si veril, že sa to podarí, že si už pripravený. Vtedy si si často myslel: Nechápu, že to neviem, nemajú potuchy o tom, ako sa bojím, že ešte nie teraz, atď. Avšak hneď po svojom výkone, keď sa to konečne podarilo, chodil si hrdý, šťastný a pripravený na ďalšie výzvy a oznamoval si, že si to dokázal. Ten, kto ťa dnes povzbudzuje k tomu, čo ťa presahuje a je pre teba nemožné, je Ježiš Kristus. Chce, aby si s ním začal robiť veci, ktoré sa zdajú byť nelogické, iracionálne, nemožné, ktoré sa zdajú vychádzať poza rámec tvojich skúseností, všetkých schém, známych možností. Znie to skvele, však? Práve tak povzbudzoval Petra, aby šiel po vode, apoštolov, aby pár rybami a chlebami nasýtili tisíce ľudí, Mojžiša, aby úderom palice na skalu napojil desiatky tisíc ľudí, a tým istým úderom rozdelil aj more. Noeho povzbudzoval, aby postavil obrovskú loď, Abraháma, aby veril, že takmer storočná žena mu porodí dieťa, slepca, aby sa potrel blatom, umyl sa vo vode a tak znova uvidí, chorého s vyschnutou rukou, aby ju vystrel a opäť ju pocíti, atď. Existuje mnoho povzbudení k tomu, čo je z ľudského hľadiska nemožné. V celej Biblii na takmer všetkých stránkach ťa Boh povzbudzuje, aby si s vierou robil neobyčajné, nadprirodzené, krásne a úžasné veci. Dáva priam hotové inštrukcie, pretože práve vtedy sa zjavuje jeho sláva. Mnohí ľudia v komunitách radšej raz do týždňa zaspievajú „Sláva tebe“, než aby tú Božiu slávu žili. Aký smútok musí vládnuť v nebí z toho, že tak málo je tých, ktorí v to uveria a toľko je takých, ktorí to vyznávajú len svojimi ústami. Hovoríš: Rastiem, ešte sa len učím. Dobre a či sa aspoň raz do roka snažíš chodiť po vode, či si sa pomodlil nad mŕtvymi o ich vzkriesenie, či si prosil o dar bilokácie, atď.? Možno si usúdil, že to nie je možné, nie pre teba. Ak pripustíš, že je 0 nemožné, v koho veríš, priateľu? Samozrejme, nehovorím, aby si to robil hneď, sú to len príklady na zamyslenie. Pamätaj aj na to, aby si neskúšal Boha. Aby si to nerobil, skúmaj úmysly svojej prosby a okolnosti, v krorých ich vyslovuješ. Som presvedčený, že Boh ti dá každý deň hromadu príležitostí, aby si skrze vieru uzrel jeho prirodzenosť a slávu. Prirodzenosť milujúceho, milosrdného a všemohúceho Boha. Všetko, čo nie je v tvojej mocí, je možné v Božej moci vďaka tvojej viere. Vďaka viere vyriešiš s Bohom všetky svoje problémy — ver tomu, prosím. Sú však aj takí, ktorí nechcú počuť dobré riešenie (na svoje problémy), pretože tým by stratili dôvody k neustálemu sťažovaniu sa a boli by nútení vyjsť zo starého spôsobu života, v ktorom sa im zdá, že majú všetko pod kontrolou. Nechcú premiestniť nábytok a odsunúť skriňu, ktorá im toľké roky zacláňa veľké a krásne okno — a žijú v temnote, po svojom, modlia sa za žiarovku do lampy, namiesto toho, aby sa modlili za múdrosť a vieru aj v to, že môže byť celkom ináč a lepšie už dnes. Uspokojujú a zastavujú sa na istej etape svojej cesty, pripúšťajú, že tak môže byť. Neveria, že Boh im chce dať oveľa, oveľa viac. Takto bolo aj s otcom Abraháma Tárem aj s jeho ženou Sarai. Boh poslal otca Abraháma do zasľúbenej zeme, kde by mal všetko. On však namiesto toho, aby tam šiel, usadil sa s rodinou v Hárane a uznal, že sa tam dá žiť a to mu stačí. Až po nejakom čase Boh prehovoril k Abrahámovi a povedal: Vstaň, človeče, odíď zo svojej krajiny a vydaj sa na cestu. Abrahám mal vtedy až — a len — 75 rokov. Znamená to, že trochu posedeli v tej apatii. Našťastie odišiel a nemyslel na to, že je už príliš starý a že to už nemá nijaký zmysel, ako to dnes často robíme. O 25 rokov neskôr sa mu narodil syn a Abrahám žil dlho a veľmi šťastne ešte ďalších 75 rokov. Priateľu, pamätaj teda: Bohu je všetko možné — len dôveruj: nepochybuj a nezastavuj sa na polceste, mysliac si, že to je už ono. Keď kresťan stojí, v skutočnosti sa vracia späť. Ver v zázraky a kráčaj ďalej a uzrieš svoju zasľúbenú krajinu. Neustávaj, hovoriac taký je môj osud, zjavne to tak musí byť, súhlasiac pritom s okolnosťami, lebo sú to slova nevery a straty nádeje. Svätá Faustína, keď mala ísť na výlet so svojimi sestrami a vôbec sa jej nechcelo, prosila, aby nasledujúci deň pršalo. Povedala vtedy: Bože, ty môžeš zmeniť okolnosti. A Boh ich zmenil, lebo uverila vo svojom srdci, že on to môže urobiť a nie preto, že to veľmi chcela. To je ten rozdiel. Často by sme po ľudsky chceli, aby sa Boh nad nami sklonil, poľutoval nás a povedal: Chúďa moje, koľké roky sa tu už trápiš, atď. Medzitým Boh hovorí: Vstaň! Choď! Umy sa! Urob to! Dal som ti slobodu! Prebuď sa! Vzchop sa, máš moc, neodnímaj si ju! Či pri Betsaide, kde ležal ochrnutý 38 rokov, Ježiš nad ním nariekal alebo povedal: Vstaň, pozbieraj tie svoje veci a už choď? Koľkokrát, vyslovujúc slovo „vstaň“ Ježiš povedal — pozviechaj sa, uver a urob to, lebo ja som s tebou! Urob preto dnes priateľu, svoj (hoci len malý) krok viery a uver tomu, čo si považoval za nemožné. Urob čokoľvek, s čím si už dlhší čas pozadu, kvôli presvedčeniu, že to nezvládneš… Rob také kroky viery každý deň a pros o veľké veci a Boh bude ich robiť skrze teba i s tebou!
Amen.
letné zamyslenia z knihy Arkadia Lodziewskieho s názvom Božia príručka ako znovunadobudnúť radosť ‐ vyjsť z otroctva smútku
