- APATIA – VYJDI Z NEJ!
Tvoja stagnácia na ceste k Bohu tvoja Životná apatia, Počúvaj, priateľu, si víťaz vďaka tomu, kto ťa zachránil, preto neži tak, akoby si bol porazený, lebo to chce ten, ktorý prehral s Ježišom na kríži. Mám pre teba dobrú správu: Božie požehnanie pre veriaceho ide vždy ruka v ruke s jeho problémami, do ktorých Božie dieťa upadá. Koľkokrát padneš, toľkokrát ťa pozdvihne, aby sí šiel ďalej. Či sa trápením zmení tvoj život? Nie. Alebo sa zmení vďaka vytrvalej modlitbe a dôvere v Boha? Sám si odpovedz. Povieš: Ale ja už tak dlho čakám, mám už všetkého dosť, nevládzem, atď. Priateľu, počúvaj — Izraeliti, ktorí putovali cez púšť do zasľúbenej zeme (analogicky k tvojej životnej ceste), šli cez deň za oblakom, v noci zasa za ohnivým stípom. Takto im Boh ukazoval cestu. Niekedy šli týždeň a utáborili sa (státisíce ľudí — pomysli, aké to bolo náročné). Časom sa stalo, že sa vydali na cestu za skorého rána, kráčajúc za oblačným stípom, ktorý šiel pred nimi a večer sa zastavil — aj oni zastali. Neraz táborili len jeden alebo dva dni. Bola to ťažká skúsenosť — rozkladať sa so všetkými stanmi i s batožinou a o chvíľu sa opäť chystať na cestu. Ešte ťažšie bolo, keď kráčali dni, týždne a oblak alebo ohnivý stlp sa nezastavil. Bolo aj tak, že celé mesiace museli stáť na púšti. Stáli na mieste, kde nebolo nič, iba apatia, nuda. Čo to znamená, aby si mohol lepšie pochopiť svoju cestu? Musíš sa naučiť podobne ísť za Ježišom a nie tam, kam by si chcel ísť vo svojich plánoch. Musíš vo svojom srdci pochopiť, že tak ako Boh učil Izraelitov, tak aj teba učí poslúchať a rozpoznávať jeho hlas, za ktorým máš ísť. To je jedna z najdôležitejších lekcií tvojho života. Keby si teraz dostal auto plné paliva a milión, s ktorým by si mohol nakladať podľa svojich predstáv, nasledoval by si Ježiša? Možno by si sa vybral tam, kam túžiš — napríklad na Kanárske ostrovy. Kedysi som ta chcel ísť opakovane. Pýtal som sa teda často Boha: Čo mám robiť? Počul som odpoveď: Chýbalo ti niekedy niečo, keď som ťa poslal k ľuďom? Moja odpoveď znela vždy rovnako: Pane Bože, nikdy mi nič nechýbalo! Takto som sa naučil zostávať na mieste (ako Izraeliti) a čakať poslušne na ďalšiu výzvu Ducha Svätého ísť ďalej. Priateľu, dnes sa ti môže zdať, že sa v tvojom živote nič nedeje. Absolútne nič — apatia, dno. Priateľu, veľmi dôležité je, aký je tvoj postoj voči Bohu v tejto chvíli. Je tvoja dôvera nemenná, či stále nehundreš, alebo sa nesťažuješ, alebo sa neopíjaš, atď.? Boh hľadí na teba a na postoj tvojej duše. Veď ak by tvoja láska k Bohu závisela od darov, ktoré od neho dostávaš, bola by to opravdivá, silná láska, a nie len nestály a premenlivý cit? Chcel by si, aby ťa tvoje dieťa milovalo vtedy, keď ho obdarúvaš drahými darčekmi a prestalo milovať alebo menej milovalo a sťažovalo sa na teba, keď ich nedávaš? Našťastie Božie milosrdenstvo je väčšie ako ľudská logika a zmýšľanie. Boh povedal: Nikdy ťa neopustím. Čím je teda táto zastávka na tvojej ceste? Je chvíľka. Uver, prosím, a zaujmi postoj dôstojného kresťana, čakaj na ďalšiu výzvu a nebuď nešťastný, taký akého ťa chce Zlý a hneď sa pohneš ďalej. Od tvojho statočného postoja, od tvojej stálej viery, od tvojej stormovanej lásky a stálosti závisí, ako dlho ešte zostaneš vo svojom tábore. Nesťažuj sa preto, prosím a neži ako porazený, pretože Boh ťa vedie k víťazstvu, nie k porážke! Keď sa nič nedeje, prečítaj si o Izraelitoch. V Biblii je nádherne opísané, ako sa správali a čo z toho mali alebo nemali. Akých chýb sa dopúšťali. Tam spoznáš Božiu prirodzenosť a pochopíš svoj život i svoje putovanie. Stojíš priateľu niekde na púšti svojho života. Vezmi preto Bibliu do ruky, takto hneď pochopíš svoje omyly a uvidíš ďalšie kroky, ktoré máš urobiť. Amen.
- STRETOL SI SA S JEŽIŠOM?
Vopred sa ospravedlňujem, ak niekomu pokazím náladu. Neraz som počul: Bibliu som prečítal už niekoľkokrát, do kostola chodím už roky a dobre viem, čo mám robiť, nemusíš mi hovoriť. Otázka, ktorú je dobré si položiť neznie koľkokrát som prečítal Bibliu alebo koľko rokov som už v Cirkvi (pretože niektorí ľudia to poctivo rátajú), ale či som stretol Ježiša vo svojom srdci a či ho stretávam každý deň. Viem, ako to robiť? Pozrí sa na sv. Pavla, ktorý nivočil a zabíjal kresťanov. Čo by bolo, keby uvažoval o svojej viere na základe svojej mínulosti? On sa však po stretnutí s Bohom opieral o to, čo mal v srdci „teraz“, usilujúc sa o ďalšiu dokonalosť: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Niekto sa spýta: A v čom mám byť taký dokonalý? Boh v tom istom odseku hovorí o zdokonaľovaní sa v láske. To znamená o milovaní svojich vrahov, nepriateľov, o tom, že sa netreba báť priznať sa k Ježišovi a nielen o náboženskosti, ktorá neraz zacláňa páchnuci postoj k druhému, ako to možno vidieť napr. v nenávisti vočí politikom — nespomeniem už napomenutie s láskou, ktoré chýba v dnešnom svete. Na portáloch čítam: zradca, darebák, kiežby zdochol v mukách, atď. To píšu „katolíci“, a hneď potom pripomínajú iným: Boh je láska, kajajte sa… Farizeji si všímajú všetko u iných, dokonca aj nevhodné šaty na pohreb, alebo jazykové chyby vo vyjadrených myšlienkach. Chytajú sa maličkosti, aby človeka degradovali, zničili. Hovoria, že je to v mene spravodlivosti, pričom sa stávajú sudcami. Boh to nemá rád. Neuvedomujú si, ako si tým sami ubližujú. Kde je modlitba za brata alebo za sestru (ale to je už iná téma)? Vráťme sa do našej minulosti, k zhromažďovaniu pokladov v nebi a pripomeňme sí, že Pavol sa vyjadril takto: „Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil, Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou“ (Flp 3, 13). V inom úryvku Pán Ježiš hovorí: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“ (Lk 9, 62). Dnes nezadržuj svoju dušu v tom, čo bolo a čo si navyčíňal, alebo čo niekto iný navyčíňal, ale rýchlo bež vpred a pomáhaj iným. V čom spočíva ten beh? Ako sa stať víťazom? V tom, aby si sa prvý usiloval o porozumenie, aby si sa prvý ospravedlnil, aby si prvý pomáhal a aby si s Bohom hľadal ľudí, ktorí ho veľmi potrebujú. Keď ideš na prechádzku, popros ho slovami: Bože, pošli mi dnes prosím do cesty ľudí, ktorým budem môcť povedať o tebe. Daj mi niekoho, komu budem môcť pomôcť, alebo niekoho, komu budem môcť niečo podarovať. Takýchto ľudí Boh rýchlo postaví na tvojej ceste a dá ti príležitosť rásť vo viere. Aj to je budovanie živého vzťahu s Bohom, ktorý dáva veľkú radosť zo spolupráce pre obidve strany. Práve tam je živý Boh. On rozmnožuje v tvojom živote to, čo ty dávaš niekomu a nie to, čo jní dávajú tebe. Tak teda bež, priateľu, a prevezmi dar, ktorý na teba čaká. Neobzeraj sa za minulosťou, nepripomínaj si donekonečna to, čo bolo a rýchlo sa priblížiš k nebeskému Otcovi. Teš sa z nového života, na ktorý tak dlho čakáš. Nebuď ani sudcom iných, ale prenechaj to Bohu v modlitbe. Nevylievaj pomyje na tých, ktorých nepoznáš, ktorých si dokonca ani len nevidel, Ako sám Boh povedal, akým súdom súdiš iných, takým budeš súdený. Želám každému, aby mohol povedať so sv. Pavlom: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca: a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod“ (2 Tim 4, 7 – 8).
