Svätý Ján Zlatoústy a jeho modlitba na posvätenie každej hodiny dňa
27. január patrí v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi preneseniu ostatkov jej významného svätca svätého Jána Zlatoústeho do Konštantínopola z pontského mesta Komana (neďaleko dnešnej obce Gümenek v Turecku), kde zomrel v roku 407 na ceste do vyhnanstva.
Takto sa v roku 438 za vlády cisára Teodózia II. (402 – 450) po vyše 30 rokoch od smrti triumfálne vrátil do mesta, ktoré ho kedysi zavrhlo a v roku 404 vypudilo v dôsledku intríg cisárovnej Aelie Eudoxie (395 – 404). Cisárova matka totiž tohto konštantínopolského patriarchu, muža výnimočnej múdrosti a výrečnosti a horlivého obhajcu pravdy, ktorý neohrozene odsudzoval nespravodlivosť, prenasledovala za smelé odsudzovanie nerestí vtedajších vládcov ríše.
Prenesenie ostatkov svojho predchodcu a učiteľa inicioval patriarcha Proklos (434 – 446), keď v roku 434 počas liturgie v Chráme Hagia Sofia predniesol kázeň na jeho počesť. Vyzdvihol v nej Jána ako svätca, ktorého život poznačila bolesť, no jeho smrť bola slávou. Hovoril o jeho zázračnej moci a o nekonečnej láske, ktorá prekonáva čas i priestor. Proklove slová hlboko zasiahli veriacich a podnietili ich k snahe preniesť relikvie svojho povestného hierarchu do jeho niekdajšieho sídla.
Na žiadosť ľudu a patriarchu Prokla dal cisár Teodózius II. na to súhlas. Prvotný pokus však zlyhal: rakvou s telom svätého Jána sa nedalo pohnúť. Až keď cisár napísal list adresovaný samotnému svätému Jánovi, ktorý prečítali pri jeho hrobe v Komane a v ktorom ho Teodózius s úprimnou ľútosťou za činy svojej matky Aelie Eudoxie pokorne prosil o odpustenie a návrat do Konštantínopola, dala sa rakva ľahko zdvihnúť.
Po jej prenesení do hlavného mesta uložili relikvie v Chráme Hagia Eirene. Keď patriarcha Proklos pri otvorení rakvy našiel telo svätého Jána neporušené, veriaci to považovali za dôkaz jeho svätosti. Cisár Teodózius II. tentokrát osobne prosil o odpustenie za hriechy svojej matky. Sklonený pred relikviami s plačom vyjadril jej ľútosť slovami: „Keď som žila, konala som voči tebe zle; teraz, keď ty žiješ vo večnosti, pomôž mojej duši.“
Nasledujúceho rána preniesli relikvie niekdajšieho milosrdného dobrého pastiera, ktorý žil podľa evanjelia, do Chrámu svätých apoštolov za nadšeného volania zástupov: „Otče, vráť sa na svoj trón!“ Počas slávnostného sprievodu mnohí chorí sa uzdravili po dotyku rakvy. Podľa podania vtedy svätý Ján Zlatoústy otvoril ústa a vyriekol slová: „Pokoj všetkým.“
Svätý Ján Zlatoústy je aj autorom zaujímavej modlitby na posvätenie dňa, pričom každú hodinu sa má pomodliť jedna veta.
- Pane, prijmi ma v pokání.
- Pane, neopúšťaj ma.
- Pane, nedovoľ, aby som padol do pokušenia.
- Pane, udeľ mi dobré myšlienky.
- Pane, udeľ mi slzy, pripomenutie na smrť a pokoru.
- Pane, udeľ mi plnosť mysle, aby som vyznal všetky svoje hriechy.
- Pane, udeľ mi pokoru, čistotu a poslušnosť.
- Pane, udeľ mi trpezlivosť, odvahu a miernosť.
- Pane, vlož do mňa koreň požehnaní – bázeň pred tebou v mojom srdci.
- Pane, udeľ, aby som ťa mohol milovať celou svojou mysľou a dušou a aby som mohol konať tvoju vôľu vo všetkých veciach.
- Pane, osloboď ma od zlých mužov, od diabla, od telesných vášní a od všetkých nezákonných vecí.
- Pane, viem, že konáš podľa svojej vôle; nech je tvoja vôľa aj vo mne hriešnikovi, lebo ty si požehnaný po všetky veky.
- Pane, nezbav ma tvojich nebeských požehnaní.
- Pane, osloboď ma od večných múk.
- Pane, odpusť mi, ak som zhrešil v mysli, myšlienkou, slovom alebo skutkom.
- Pane, osloboď ma od všetkej nevedomosti, bezohľadnosti, zbabelosti a tvrdej ľahostajnosti.
- Pane, osloboď ma zo všetkého pokušenia.
- Pane, osvieť moje srdce zatemnené žiadostivosťou.
- Pane, zhrešil som ako človek; (ty) súc Bohom, odpusť mi vo svojom súcite, lebo poznáš slabosť mojej duše.
- Pane, pošli mi tvoju milosť, pomôž mi velebiť tvoje slávne meno.
- Pane Ježišu Kriste, zapíš ma, svojho služobníka, do Knihy života a dopraj mi pokojný koniec.
- Pane, hoci som pred tebou neurobil nič dobrého, dopraj mi skrze tvoju milosť urobiť teraz dobrý začiatok.
- Pane, omy moje srdce rosou svojej milosti.
- Pane nebies a zeme, pamätaj na mňa svojho hriešneho, hanebného a nečistého služobníka vo svojom Kráľovstve.
Amen.
