Otče, teraz by som mal byť v pekle!
Umieral pätnásťročný chlapec z Turína. Zavolali Dona Bosca, ale svätec nestihol prísť včas. Chlapcovu spoveď si vypočul iný kňaz a chlapec zomrel.
Keď sa Don Bosco vrátil do Turína, okamžite sa vydal chlapca navštíviť. Keď mu povedali, že chlapec je mŕtvy, trval na tom, že ide o „len nedorozumenie“. Po chvíli modlitby v izbe mŕtveho dieťaťa Don Bosco zrazu zvolal: „Karol! Vstaň!“
Na úplné prekvapenie všetkých prítomných sa chlapec pohol, otvoril oči a posadil sa. Keď uvidel Dona Bosca, jeho oči sa rozžiarili.
„Otče, teraz by som mal byť v pekle!“ zalapal po dychu chlapec. „Pred dvoma týždňami som bol so zlým spoločníkom, ktorý ma zviedol do hriechu, a pri mojej poslednej spovedi som sa bál všetko povedať… Ach, práve som sa prebudil z hrozného sna! Snívalo sa mi, že stojím na okraji obrovskej pece obklopenej hordou diablov. Chceli ma hodiť do plameňov, keď sa zjavila krásna Pani a zastavila ich. ‚Ešte máš nádej, Karol,‘ povedala mi. ‚Ešte nie si súdený!‘ V tej chvíli som počul, ako ma voláš. Ach, Don Bosco! Aká radosť ťa znova vidieť! Vypočuješ si, prosím, moju spoveď?“
Po vypočutí chlapcovej spovede Don Bosco povedal chlapcovi: „Karol, teraz, keď sú ti brány neba dokorán otvorené, radšej pôjdeš tam alebo zostaneš tu s nami?“ Chlapec sa na chvíľu odvrátil a oči sa mu zvlhli od sĺz.
V miestnosti sa rozhostilo ticho očakávania jeho rozhodnutia. „Don Bosco,“ povedal po chvíli, „radšej pôjdem do neba.“ Smútiaci s úžasom sledovali, ako sa Charles oprel o vankúše, zavrel oči a opäť sa usadil v tichu smrti.
Zdroj: Saint John Bosco, Blessed Friend of Youth, p. 184-185
