Pápež Ján Pavol II. a žobrák-kňaz
Kňaz z New Yorku išiel do Ríma na audienciu k pápežovi Jánovi Pavlovi II. Počas pobytu v Ríme sa pred stretnutím rozhodol ísť do kostola pomodliť sa. Keď prechádzal dverami kostola, uvidel na schodoch sedieť žobráka, čo nie je nič nezvyčajné, ale predsa pri ňom pocítil niečo známe. Keď sa domodlil, vyšiel späť a rozhodol sa, že sa so žobrákom porozpráva. Zrazu si uvedomili, že sa poznajú; veď chodili do spoločného kňazského seminára. Žobrák prezradil, ako bol kňazom a ako „sa zrútil a vyhorel“ vo svojom povolaní.
Neskôr v ten deň, keď mal kňaz audienciu u pápeža, pridal sa k radu ľudí, ktorí prechádzali okolo, a keď prišiel rad na neho, padol na kolená a požiadal pápeža, aby sa modlil za žobráka, ktorého predtým stretol, a povedal mu, že je kňazom, ale teraz sa dostal do ťažkej situácie.
Pápež vzápätí pozval tohto amerického kňaza, aby prišiel k nemu na večeru a ak môže aby priviedol aj tohto spomenutého kňaza. Kňaz okamžite odišiel z Pápežského paláca do toho malého kostola a zistil, že žobrák je stále na schodoch. Kňaz povedal žobrákovi o pozvaní, ktoré dostal od Jána Pavla II. Žobrák povedal, že to predsa nemôže urobiť, ale kňaz trval na svojom a povedal mu, že na túto večeru bez neho nepôjde. Potom vzal žobráka do svojej hotelovej izby a požičal mu holenie a nejaké oblečenie.
O hodinu neskôr prišli obaja muži do pápežských apartmánov, sadli si a s pápežom a vychutnali si jedlo i spoločný čas. Po večeri pápež požiadal amerického kňaza, aby ho láskavo nechal s jeho priateľom osamote. Neskôr večer tento kňaz zistil, čo sa stalo keď odišiel z izby:
Pápež sa otočil k žobrákovi a povedal: „Vypočuješ, prosím, moju spoveď?“ Žobrák odpovedal: „Ale ja už nie som kňaz!“ Pápež mu potom povedal: „Keď si raz kňazom, si kňazom naveky.“ Žobrák však pápežovi povedal, že stratil akékoľvek dobré postavenie v Cirkvi. Pápež odpovedal: „Som biskupom Ríma, môžem ťa hneď teraz znovu dosadiť,“ čo aj urobil.
Pápež potom pokľakol pred žobrákom a vyznal svoje hriechy. Žobrák-kňaz sotva vyslovil slová rozhrešenia, keď padol na kolená a so slzami v očiach požiadal pápeža, aby vypočul jeho spoveď. Keď sa žobrák-kňaz vrátil ku Kristovi a v stave milosti, pápež požiadal Američana, aby sa vrátil do miestnosti. Pápež sa ho spýtal, v ktorom kostole našiel svojho priateľa, a keď sa to dozvedel, povedal žobrákovi-kňazovi: „Chcem, aby si pre svoju prvú pastoráciu išiel do tohto kostola a hlásil sa v službe, pretože tam budeš kaplánom so špeciálnou pastoráciou pre žobrákov na ulici.“
Tam tento znovuzrodený kňaz slúžil po dlhé roky a vykonával verne svoju novú kňazskú úlohu, slúžiac bezdomovcom a žobrákom na schodoch kostola, z ktorých dostal svoju druhú šancu.
zdroj: www.modlitba.sk
Starý pán učiteľ
Mladý muž stretne staršieho muža a spýta sa ho: „Pamätáte si ma, pane?“
Starý muž odpovie, že nie.
Potom mu mladík povie, že bol jeho študentom a učiteľ sa pýta: „Ako sa máte? Čo robíte v živote?“
Mladík odpovedá: „No… Stal som sa učiteľom“.
„Á, to je dobré, tak ako ja, že?“ – pýta sa starec.
„No, áno. Vlastne som sa stal učiteľom kvôli vám pane. Vy ste ma inšpirovali“.
Zvedavý starec sa pýta mladého muža, kedy sa rozhodol stať sa učiteľom, a on mu rozpráva nasledujúci príbeh: „Raz prišiel môj spolužiak do školy s novými, úžasnými hodinkami, ktoré som chcel aj ja.
Tak som mu ich ukradol a dal si ich do vrecka.
Hneď na to kamarát všimol, že mu chýbajú hodinky a šiel sa sťažoval učiteľovi; teda vám.
Vy, pán učiteľ, ste sa potom obrátili na triedu a povedali ste: ‚Dnes počas vyučovania boli ukradnuté hodinky tomuto študentovi. Kto ich ukradol, tak ich prosím vráťte.‘
Nevrátil som ich, nechcel som ich vrátiť.
Vy, pán učiteľ, ste potom zavreli dvere a povedali nám všetkým, aby sme vstali a postavili sa do kruhu. Zamýšľali ste prehľadať vrecká každého z nás, jedného po druhom, kým sa nenájdu hodinky.
Navyše ste nám, pán učiteľ povedali, aby sme zavreli oči, pretože chcete nájsť hodinky, len keď všetci budú mať zatvorené oči.
To sme aj urobili.
Chodili ste potom z vrecka do vrecka, od žiaka ku žiakovi a keď ste prehľadávali moje vrecko, našli ste hodinky, vybrali ste ich, ale napriek tomu ste stále prehľadávali ďalšie vrecká a keď ste dokončili hľadanie povedali ste: ‚Otvorte oči, hodinky sa našli.‘
Pán učiteľ, nikdy ste to nikomu nepovedali. Nikdy ste sa o tom nikomu nezmienili.
A nikto nikdy nezistil, kto tie hodinky ukradol.
Navždy ste zachránili v ten deň moju dôstojnosť.
Toto bol najtrápnejší deň môjho života.
Ale to bol aj deň, keď som sa rozhodol, že sa nestanem zlodejom, alebo zlým človekom v širokom zmysle slova.
Pán učiteľ, vy ste mi nikdy nič na toto nepovedali, ani ste si ma nepostavili bokom, aby ste ma poučili o morálke.
Nikdy. Nikdy. Už nikdy.
Napriek tomu som dostal jasnú lekciu a veľmi jasne som sa poučil z nej.
Vďaka vám, pán učiteľ, som pochopil, čo má skutočný pedagóg robiť. Pamätáte si to, profesor?
Starý profesor bol dojatý: „Áno, pamätám si tú situáciu s ukradnutými hodinkami, ktoré som hľadal vo vreckách všetkých študentov. No nepamätal som si na teba, pretože v tej chvíli som mal tiež zatvorené oči.“
Toto je pointa príbehu:
Ak nás chce Boh potrestať, použije na to lásku.
zdroj: www.modlitba.sk
