V termíne od 15. do 17. januára 2026 sa na pútnickom mieste v Klokočove (okres Michalovce) uskutoční modlitbové stretnutie Akoimetos.
Stretnutie Akoimetos má svojím spôsobom ponúknuť veriacim – ktorí majú záujem a túžbu – možnosť zapojiť sa do modlitby v podobe liturgického pravidla, čítania žalmov a ticha. Cieľom je dať mož-nosť uvedomiť si, že celý život člo-veka kresťana je jedna obrovská ustavičná modlitba. Modlitba počas celého stretnutia bude prebiehať ustavične. Medzi predpísanými bohoslužbami sa bude bez prestania čítať žaltár – vždy bude niekto v chráme, aj v noci, striedajúc sa v pol-hodinových intervaloch. Kvôli tomu dostalo naše stretnutie názov Akoi-metos, t. j. ten, ktorý nikdy nespí.
Výber dátumu stretnutia tiež nebol náhodný. 17. januára je v byzantskom kalendári sviatok Sväté-ho Antona Veľkého, pustovníka, prvého z púštnych otcov, ktorého nazývajú aj otcom mníchov. Preto sa naše modlitbové stretnutie začne 15. januára vo štvrtok v podvečer a zavŕši sa celonočným bdením v česť Sv. Antona Veľkého v noci zo 16. na 17. januára. (Celonočné – alebo vsenočné – bdenie v tomto ponímaní zahŕňa veľkú večiereň, lítiu, utiereň, 1., 3., 6. čas, Svätú Božskú Liturgiu a následné agapé do rána.)
Modlitba je základná potreba každého kresťana, ktorá zahŕňa v sebe rôzne druhy. Modlitba hovorená slovom, každý dobrý skutok vykonaný v mene Otca i Syna i Svätého Ducha, t. j. život kresťana, ale aj tiché prebývanie v Pánovej prítomnosti. Človek ako Božie stvorenie bol stvorený do rajskej blaženosti a po páde prvého človeka o nič iné sa neusiluje, len sa dostať naspäť do nej, či už vedome, alebo nevedome. Tým pádom vyhľadáva také prostredie a taký stav, ktorý s ňou súvisí. Preto dychtí po spomínaných formách modlitby.
Liturgické pravidlo dňa nie sú len pekne pospájané texty, ale veľmi rozumne skomponované hymny prepojené textami zo Svätého Písma určené na danú časť dňa. Takto prírodný kolobeh dňa je prelínaný Božím plánom Spásy.
Na kresťanskom východe, ale aj západe sú prítomné monastiery, kde žijú mnísi a modlia sa. Jednoducho. Tým v ruchu tohto sveta vytvárajú priestor, aby si človek odložil „všetky svetské starosti“ a trochu sa utíšil. Na kresťanskom východe je úplne bežné, že ľudia navštevujú bohoslužby v monastieri, dokonca tam často zostávajú niekoľko dní zapájajúc sa do života monastiera. Monastiery sú totiž miesto, kde modlitba – či už liturgická, hovorená, životná alebo tichá – neprestáva.
Mnísi sú srdcom Cirkvi. Srdce je vnútri tela – nie je ho vidieť, predsa pumpuje krv do celého tela. Podobne to je s mníchmi. Síce ich nie je vidieť – modlia sa a pracujú v monastieri – modlia sa za celý svet, za celú Cirkev, a tak pumpujú krv modlitby, do celého tajomného Tela Kristovho.
Upozorňujeme drahých bratov a sestry, že to nie je tábor. Nemajte očakávania o zábavnom programe s večerným filmovom alebo rozhovore. Celé stretnutie bude len o Božej prítomnosti v modlitbe a v tichu. Srdečne teda očakávame každého, kto sa chce vhĺbiť do prítomnosti Pána. Srdečne teda očakávame všetkých, ktorí sa chcú trošku stíšiť a byť spolu s Pánom.
